Hedviga II: Kordove reportáže mali presné zásahy aj hrubé chyby

Autor: Gabriel Šípoš | 21.12.2006 o 8:29 | Karma článku: 11,12 | Prečítané:  4888x

Druhá časť posudku na reportáže STV Reportérov o prípade Hedvigy M. od Eugena Kordu (prvú som zverejnil včera):

Hedviga II. – 13.11.2006

Cieľom reportáže, ako sa dozvedáme v jej úvode, je ponúknuť divákom „zistenie, že vyšetrovanie sa od samého začiatku uberalo len jedným smerom, a to dokázať, že Hedviga Malinová si celý skutok vymyslela.“

Ponúknuté informácie v reportáži:
-polícia neprešetrila poriadne udalosti zo dňa údajného incidentu, na miesto údajného prepadu prišla až 4 hodiny po oznámení, nebolo vyhlásené pátranie po údajných páchateľoch
-v spise chýbajú údaje o osobách, ktoré boli preverované ako podozrivé
-porušovanie Trestného poriadku pri výsluchu H. (povolanie H. na výsluch bez predvolánky, a s falošným dôvodom, že pôjde o opoznanie, robenie nelegálneho videozáznamu výsluchu)
-pomalé a nedôsledné vyšetrovanie pôvodu DNA na obálke, v ktorej sa H. vrátili doklady
-grafologické posudky sú v spise na rozdiel od tvrdenia ministra vnútra nejednoznačné
-polícia preverovala telefonáty učiteľov H., ich hovorov pár dní pred a po údajnom útoku

Plusy reportáže:

ako v príspevku I.
(1.Skúmanie postupu polície je vždy mimoriadne obtiažne, keďže minimum informácií je verejných, a o to ťažšie je ich overovanie. Prípad H. sa navyše stal predmetom politického súboja, dokonca súčasťou medzinárodných vzťahov. Preto reportáže zamerané na preverovanie tohto prípadu, ale aj činnosti polície či ministerstva vnútra sú mimoriadne cenené a pre spoločnosť prínosné.

2. Reportáž s pomocou spisu spochybnila tvrdenia ministra vnútra, čím vytvorila tlak na minimálne korektnejšie vyjadrovanie sa štátnych orgánov pri ďalších vyšetrovaniach v súboji o verejnú mienku, ako aj na dôkladnejšie vyšetrenie samotného prípadu H.)

Mínusy reportáže:
1. Z informácií ponúkaných v reportáži nevyplýva, že „vyšetrovanie sa od samého začiatku uberalo len jedným smerom, a to dokázať, že Hedviga Malinová si celý skutok vymyslela.“ Informácie vôbec nevylučujú, že polícia začala pracovať na viacerých alternatívach, a s postupom času sa sústredila na najpravdepodobnejšiu, respektíve, že polícia síce nepracovala dôsledne a prísne podľa zákonov, ale zachovávala nezaujatosť.

2. Priestor na reakciu dostávajú hovorca polície či minister vnútra, ale nedostatočný. Na viaceré argumenty reportáž neponúka ich reakcie (prečo neboli prešetrované mnohé skutočnosti údajného útoku, prečo sa miesto údajného útoku vyšetrovalo 4 hodiny po, o celom spôsobe vyšetrovania pôvodu DNA). Z úsečných vyjadrení ministra vnútra novinárov viniť nemožno, je však tiež zrejmé, že časť viny padá na autorov za ich prvú nevyváženú reportáž, čo automaticky znižuje ochotu dotknutých baviť sa s nimi.

3. Reportáž nevyužila možnosť osloviť tretie strany, odborníkov, ktorí by vrhli na prípad svetlo na základe vlastnej odbornosti. Príkladom je reportérska výčitka, že nebolo vyhlásené oficiálne pátranie. Expert mohol objasniť, kedy a za akých podmienok je to vec bežná, a či prípad H. spĺňal tieto štandardy. Podobne v otázke, čo všetko má vlastne spis obsahovať, či v ňom majú byť záznamy o všetkých preverovaných osobách. Výklad Trestného poriadku či zákonnosť preverovania telefonátov učiteľov H. pri postupe polície si urobil reportér sám bez toho, aby sa obrátil na kvalifikované osoby.

4. Vzhľadom na nevyváženosť prvej reportáže a reakciu ministra vnútra na uvedené informácie (pozri SME, 25.10.) by bolo zodpovedné od autorov druhej reportáže vrátiť sa k výčitkám a preveriť ich. Nespravili to však, hoci viaceré výčitky sú relevantné:

Telefonovanie – Kaliňák uznal, že sama H. nevypovedala jednoznačne o telefonovaní, no pripomenul, že prvým svedkom v škole o telefonovaní hovorila, čo je aj v spise. H. v prvej reportáži však povedala:

Nikdy som netvrdila, že som telefonovala.

Bolo poctivé na mieste autorov druhej reportáže v spise vyhľadať tie výpovede svedkov, prípadne ich aj navštíviť a overiť výpovede H. Navyše, ak tie výpovede svedkov o telefonovaní naozaj v spise sú, ich neoznámenie v prvej reportáži bolo hrubou chybou novinárov.

Sliny a DNA z obálky– Kaliňák reagoval, že DNA sotva mohlo pochádzať z niečoho iného ako zo slín vzhľadom na rozsah materiálu. Druhá reportáž sa opäť na prekvapenie nesnažila overiť túto hypotézu, napríklad, ako spomínam vyššie, kontaktovaním nezaujatého experta. Pritom aj v nej bola o DNA reč.

Presnosť znovuprilepenia známky – Kaliňák priznal, že šlo o jeho nepatričný odhad. Aj toto nové zistenie mohla reportáž uviesť vo svojom druhom pokračovaní.

PS Závery Rady STV po diskusii o reportážach sú v zápise jej uznesení (posledný bod). O diskusii včera informovalo aj SME.

UPDATE: Eugen Korda mi zaslal jeho odpovede Rade STV na sťažnosť ministra vnútra: k prvej a druhej reportáži (súbory vo Worde). 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum Focus: Vládne strany oslabujú

Smer stratil takmer dve percentá. Do parlamentu by sa dostalo aj KDH.

KULTÚRA

BBC bude cez víkend pripravovať reláciu o slovenskej hudbe

World Music Festival v Bratislave pomôže zviditeľniť našu hudbu.


Už ste čítali?