SPW: S odstupom - hodnotenie Pravdy, SME, HN a TRENDU

Autor: Gabriel Šípoš | 15.8.2006 o 19:51 | Karma článku: 12,78 | Prečítané:  4732x

Jednou zo slabín systému práce tohto blogu je nedostatok nadhľadu. V záplave článkov SPW nie je ľahké zistiť, ako na tom v porovnaní jednotlivé médiá sú. Nie je viac kritiky len odrazom väčšieho rozsahu, či väčšej snahy niečo nové priniesť? Bezchybní, no nekreatívni komentátori sú určite menším prínosom ako tí, ktorí sú pravidelne schopní priniesť nové a dobre vyargumentované pohľady, hoci občas aj s chybami. A práve tí druhí by boli v tomto blogu pranierovaní častejšie. Tak teda, tu je môj pokus stručne zhodnotiť prácu monitorovaných médií za posledný rok až dva. Dnes tlač:

Pravda

Denník urobil podľa mňa najväčší posun vpred. Z denníkov má jasne najlepšie vedenie redakcie a editorov – cítiť to na profesionalite a nízkej chybovosti prvej strany, tvorbe titulkov, kompaktnosti i na grafickej stránke celého denníka. Spravodajstvo sa tiež citeľne zlepšuje, zmenšil sa podiel článkov, kde bolo cítiť viac názor autorky (áno, šlo hlavne o autorky) ako záujem držať sa faktov a pre čitateľa overovať argumenty v článku  citovaných osôb. Citovanosť spravodajstva Pravdy v iných médiách stúpa.
Prelomilo sa tabu ex-majiteľa Juraj Širokého – Pravda bola zrazu od júna schopná pri spravodajstve jeho postavenie v denníku čitateľom korektne objasniť. Výmena za britského majiteľa môže denníku ešte pomôcť znížiť politicko-obchodné prekážky v písaní (otázkou ostáva, či neporastú tie predajno-komerčné).
Hlavnou slabinou je názorová strana – jej budovanie je beh na dlhé trate, hlavne v prilákaní slušných externých prispievateľov. Ale aj tu vidieť posun vpred. Z vlastných komentátorov Pravdy poskytuje pridanú hodnotu hlavne Dag Daniš (napriek mnohým prešľapom), a občas Juraj Porubský a Martin Kováčik. Všeobecne, zvyk nechať spravodajcov písať aj komentáre kvalite komentárov neprospieva, reportéri už nemávajú čas ani nadhľad nad témou pri písaní komentárov.


SME

SME je zase najväčším sklamaním. Je to obsahovo najväčší a najsilnejší denník, táto veľká výhoda ale začína blednúť pri neschopnosti vedenia a editorov to kvantum zvládnúť. Dnes už nepochybujem, že SME má primát najchybovejšieho mienkotvorného denníka na 100 slov textu. Od titulkov a popisov fotiek po faktické a logické chyby v článkoch. Editori zjavne nestíhajú, aj chybovosť nimi skladaných upútavok na články vnútri denníka to dokladuje. Sklamaním je aj obsah spravodajstva, najmä ekonomiky. Viaceré predvolebné články, najmä v kauzy zábezpeky Slovnaftu či zníženia daní, smrdeli účelovosťou. Nádeje na zlepšenie sekcie Ekonomika vyslovené šéfredaktorom či vydavateľom po skupinovom odchode novinárov z nej sa nenaplnili, naopak – sekcia vyrába chyby just-in-time, nehovoriac o horúcom tipe, že ceny ropy vieme ľahko odhadnúť pol roka dopredu.
Napriek všetkému však SME ostáva náš najdôležitejší denník. Robí ho hlavne bezkonkurenčná názorová strana vedená najlepšími komentátormi u nás (Peter Schutz, Marián Leško – a občas poteší aj Ivan Štulajter). Ak k tomu pridáme externé komentáre (mínus literárne okienko), už len kvôli názorovým stranám stojí za to denník sledovať. Aj napriek problémom spravodajstvo SME ostáva ako celok na Slovensku najlepšie, najdetailnejšie a najkomplexnejšie, hoci už nie o toľko vpredu ako kedysi.
Mne sa páči aj charakter denníka – SME by som nazval „hodnotovým“ denníkom, Pravdu zase „praktickým“. V Pravde cítiť za spravodajstvom viac potreby čitateľa, v SME zase názory vedenia redakcie na spoločenské potreby Slovenska (menšinové práva, participatívna demokracia, sloboda médií, etika, nezabúdanie minulosti). Pravda skôr ponúka recept ako žiť v danom systéme, SME chce viac našu spoločnosť meniť. Mne viac imponujú hodnotové médiá, pri SME je akurát problém dopletenosti pri ich dodržiavaní (viď výzva koho voliť či postoj v kauzách o slobode tlače).

PS Čitateľ ma upozornil, že dnes na názorovej strane v tlačenej verzii SME je rámček s výberom citátov svetovej tlače o prímerí v Libanone označený názvom – Píšu o nás.


Hospodárske noviny

HN sledujem len od začiatku roka a hodnotiť ich posun je pre mňa ťažšie. Možno je to ich čitateľmi, možno predplatiteľskou bázou, ale páči sa mi ich pokojnejší tón článkov – zrejme nepotrebujú v stánkoch kričať na úkor kvality. Výzvou ale zase ostáva nenudiť, hlavne pri firemných správach. HN sa posunuli v grafike, a viditeľne v strane o kultúre Štýl, ktorá je podľa mňa pre biznis denník robená veľmi šikovne. Slabou je názorová stránka, nájsť pridanú hodnotu je záslužný čin.


TREND

Je pre mňa záhadou, ako si TREND udržuje takú vysokú kvalitu žurnalistiky pri neexistencii konkurencie. Či už ide o komentáre, spravodajstvo, či editačnú prácu. Samozrejme na týždenník sa oproti denníkom čaká vyššia kvalita, ale TREND aj tak vyniká. Za posledného polroka sa zaskvel seriál o kvalite podnikateľského prostredia, kľúčový bol článok o príjmovej nerovnosti či možnostiach novej vlády. Páči sa mi posun v článkoch smerom k analytickejšiemu pohľadu s vyslovením vlastného názoru, ako aj snaha predpovedať vývin udalosti (aj keď tie voľby veľmi nevyšli). Mínusom ostáva slabá diskusná stránka čitateľov. Tiež ma prekvapuje absencia článkov o ekonómii – vo svete vychádza veľa zaujímavých analýz akademických ekonómov, o ktorých sa dá zrozumiteľne a zaujímavo písať (neverím, že by nebol záujem u čitateľov).


Upozornenie: Vydavatelia SME a TRENDU sú podporovateľmi SPW.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?