Majú nezávislí vyššie šance uspieť v komunálkach ako straníci?

Autor: Gabriel Šípoš | 30.10.2010 o 15:54 | (upravené 31.10.2010 o 19:38) Karma článku: 12,87 | Prečítané:  5424x

Čísla za predchádzajúce voľby ukazujú opak, nezávislých prevalcovali straníci.

Ja vám dám, nezávislých voliť...Ja vám dám, nezávislých voliť...ilustr. foto sme.sk

Radovan Krčmárik z Pravdy píše, že áno:

Kto má v blížiacich sa komunálnych voľbách väčšiu šancu uspieť – stranícki alebo nezávislí kandidáti? ... štatistiky potvrdzujú, že v minulosti víťazili najmä tí, čo sa spoliehali skôr na nezávislosť ako na podporu politických strán...

Autorova čísla v článku ale ukazujú presný opak: vo voľbách z roku 2006 vyhrali straníci 69% postov starostov a primátorov, a dokonca 83% všetkých poslaneckých miest. Krčmárik píše, že ak by nezávislí boli jednou stranou, tak by boli veľmi silní, ale to nič nehovorí o celkovom pomere straníkov a nezávislých. A keby chcel niekto naozaj presne zodpovedať otázku o šanciach, musel by porovnať, aký bol podiel nezávislých na počte všetkých kandidátov, a potom porovnať s podielom nezávislých na zvolených, čo článok už vôbec nerieši. Podľa TASR v minulých komunálnych voľbách bolo zo všetkých kandidátov na starostov takmer 39% nezávislých. Zo zvolených ich ale bolo len 31%. Z toho vyplýva, že väčšie šance mali určite straníci, teda presný opak tvrdenia Pravdy.

Krčmárikovi veľmi nevychádza ani jeden príklad pre jeho tvrdenie, že na rozdiel od obcí vo väčších mestách nezávislí veľmi šancu nemajú. Píše:

Vo väčších mestách, kde voliči kandidátov príliš nepoznajú, zvyknú vyberať podľa straníckej príslušnosti.
... Zo 17 mestských častí v Bratislave sa nezávislými starostami stali len šiesti, v Košiciach z 22 mestských častí uspeli v ôsmich.

To tvrdenie o veľkosti môže byť naozaj pravdivé, ale mestské časti BA a KE sú presne príkladom, kde to neplatí. Podiel zvolených nezávislých starostov v mestských častiach dvoch najväčších miest je vyššia, ako ten pomer za celé Slovensko vrátane všetkých tých maličkých obcí. V BA je to 35,3% (6/17), v KE 36,4% (8/22), kým za SR 30,8%.


Expert watch: Chalani z demagog.sk ma upozornili na dva letné odhady Michala Horského ktoré dnes nevyzerajú až tak dobre.

12. august, TASR:
Návrh na zúženie imunity poslancov Národnej rady (NR) SR má istú šancu na úspech v prípade, že bude od neho oddelená snaha o obmedzenie imunity sudcov a rovnako dôjde k jeho výraznej úprave, pod ktorú sa bude môcť podpísať aj strana Smer-SD. Pre TASR to povedal politológ Michal Horský. "Robert Fico a Smer-SD si musia rozmyslieť, či chcú, aby na nich vládna koalícia v prípade neúspechu zákona minimálne dva roky vyťahovala tento permanentný obušok," zdôraznil Horský.

Politológ Rastislav Tóth považuje obmedzenie poslaneckej imunity skôr za ilúziu ako reálnu budúcnosť. "Neviem si predstaviť, prečo by poslanci mali siahnuť na svoje vlastné výhody, keď sa to každému z nich občas zíde," poznamenal s tým, že by, samozrejme, bolo dobré, ak by táto legislatívna úprava získala v parlamente potrebnú ústavnú väčšinu.

Koalícia splnila dve letné podmienky Smeru (hlasovať o imunite po referende, oddeliť sudcovskú imunitu), ten ale za zrušenie aj tak nehlasoval, a imunita obmedzená nebola.

14. august, TASR
Michal Horský: "Strana Smer-SD sa rozhodla, že túto procedúru (odvolávania, pozn.) zrealizuje práve na Galkovi. S vysokou pravdepodobnosťou môžeme očakávať, že prvé odvolávanie sa uskutoční ešte v priebehu tohto leta..."

Prvým z koalície, o ktorého odvolaní sa zatiaľ rokovalo nebol Galko, či iný minister, ale predseda parlamentu Richard Sulík.


Chystané zdraženie potravín:
V článku Pravdy Nákupy v novembri zdražejú“ Marcela Šimková píše:

Na Slovensko prichádza najväčšie zdražovanie za posledné dva roky. Po povodniach a slabej úrode by ceny potravín mali od novembra vzrásť priemerne o sedem percent. V niektorých prípadoch bude zdražovanie ešte výraznejšie. Ceny mlieka, mäsa či chleba zrejme porastú o viac ako desatinu, vajíčka či cestoviny zdražejú až o štvrtinu.

Šimková si ale pletie medziročné a medzimesačné, resp. medzikvartálne zdražovanie, upozornil ma čitateľ - bankový analytik. Autorka vychádza v texte aj priloženej grafike („v poslednom štvrťroku sa očakáva 7% zdraženie potravín a nealko nápojov“) zo slov analytičky Evy Sadovskej:

"Jeseň so sebou prinesie ďalšie zdražovanie potravín aj celkový rast inflácie. Medziročne očakávame zdražovanie potravín a nealkoholických nápojov o približne 7 percent," potvrdila Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. Niektoré základné potraviny by mohli zdražieť ešte výraznejšie, ak cena pšenice naďalej porastie. "Podľa analýzy JP Morgan 50-percentný nárast trhovej ceny pšenice by mohol zdražiť mlieko o 12 percent, chlieb a mäso o 15 percent, alkohol o 5 percent, cestoviny a vajcia dokonca o 25 až 35 percent," spresnila Sadovská.

Lenže väčšia časť zdražovania potravín a nealka oproti minulému roku už prebehla. V septembri bola táto skupina medziročne drahšia o skoro 4%. Ak teda Sadovská očakáva, že medziročné hodnoty narastú na 7%, dá sa z toho vydedukovať, že zo súčasných úrovní ešte pôjdu ceny o zhruba 3% vyššie, nie o celých 7% (minuloročnú jeseň sa ceny príliš nehýbali).

Závislí analytici: Branislav Bleha ma upozornil na článok o hypotékach „Hypotéky vraj nemôžeme porovnávať s eurozónou“ od Andreja Korima v SME, v ktorom sa píše:

Dvaja rovnakí klienti, ale rozdielna cena hypotéky. Jeden žije na Slovensku, druhý v Rakúsku. Analytici sa v názore na príčinu vyšších úrokov pre slovenského klienta rozchádzajú.

V článku autor cituje troch analytikov, dvoch z bánk a jedného z nebankovej analytickej firmy. Problém je, že tí bankoví ekonómovia sú v konflikte záujmov, lebo ich banky tie hypotéky aj poskytujú. Nemôžu tak byť dávaní dokopy s nezávislými analytikmi so záverom, že „analytici sa v názore rozchádzajú.“ Korektné by bolo povedať, že jeden analytik vidí dôvod cien v štruktúre bankového trhu, kým ekonómovia bánk hľadajú vysvetlenia mimo ich bánk.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Strašifták, Buzik, Čačurák. Ako sa žije ľuďom s netradičným priezviskom?

Hanlivé priezvisko úrad zmení za tri eurá, inak to stojí stovku.

DOMOV

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.


Už ste čítali?