Pravda atakuje vládny balíček neférovo

Autor: Gabriel Šípoš | 21.10.2010 o 12:10 | (upravené 21.10.2010 o 14:25) Karma článku: 13,06 | Prečítané:  21187x

Školácke chyby pri písaní článkov pre prvú stranu v denníku Pravda pokračujú

Nehovorte, že nemáme fantáziu.Nehovorte, že nemáme fantáziu.pravda.sk

Ľudia prídu balíčkom o viac, ako tvrdí vláda,” znel hlavný titulok pondelkovej Pravdy.  Podobné tvrdenie mal aj úvod článku:

Kým podľa ministerstva financií výdavky priemernej domácnosti stúpnu po zavedení úsporného balíčka len asi o deväť eur, sociológovia aj ekonómovia predpokladajú ťažší dosah.

Soňa Pacherová v 745 slovnom článku ale nič také neukázala. Tu sú jej tvrdenia z článku:

Aj minister financií Ivan Mikloš však pripúšťa, že v skutočnosti budú vyššie, keďže na ne budú vplývať aj iné faktory. Napríklad tohtoročná neúroda či svetové ceny energií.

To je pravda, ale s titulkom to nemá nič spoločné, veď reč je výslovne o dosahu vládneho balíčka, nie iných faktorov.

"Šetriace opatrenia vlády sa najviac dotknú nízkopríjmových domácností, ktoré majú najväčší podiel výdavkov na základné životné potreby," mieni sociologička SAV Monika Čambáliková. Najťažšie to podľa nej budú mať osamelí rodičia s deťmi, viacdetné rodiny či domácnosti dôchodcov. Ako pripomína, zvýšenie DPH sa dotkne všetkých potravín bez výnimky. Na 20 percent stúpne aj DPH najbežnejších potravín, doteraz zdaňovaných šesťpercentnou sadzbou.
Ak ministerstvo financií vypočítalo, že domácnosti minú po zavedení balíčka navyše len asi desať eur mesačne, ide podľa Čambálikovej o značne "redukovanú sumu", ktorá sa môže súčinnosťou rôznych prepojených efektov znásobiť. Okrem DPH bude napríklad na rast cien potravín pôsobiť aj zdraženie diaľničnej známky, zrušenie daňových výhod pre poľnohospodárov, zvyšovanie cien elektriny či benzínu atď
.

Kým ministerstvo financií zverejnilo overiteľné prepočty dopadov na domácnosti, ktoré Pravda pri článku aj uvádza, tvrdenia Čambalíkovej nie sú uvedené žiadnymi jej prepočtami, zjavne ide o expertné “dojmy.”  Navyše všetky ňou spomínané zmeny sú aj vo vládnom prepočte, takže sociologička ich výmenúvaním nijako nespochybňuje čísla MinFinu, a teda ani nepotvrdzuje tvrdenie titulku, resp. hlavnej tézy článku.

Hoci vláda priznáva, že ďalšie zvyšovanie nákladov domácností spôsobia iné okolnosti, na ktoré nemá dosah, podľa Čambálikovej nemá takéto "delenie príčin" pre občana nijaký význam. "Ľudia nevnímajú, o koľko viac budú musieť platiť pre úsporný balíček a koľko z ostatných dôvodov. Zdražovanie na nich ťaživo dopadne ako celok," zdôrazňuje.

To je všetko pekné, ale titulok je predsa o vládnom balíčku a ničom inom.

"Problém je, že popri vládnom balíčku sa v rovnakom čase a priestore nakopilo niekoľko ďalších aspektov, ktoré situáciu občana ešte viac zhoršujú," varuje aj sociológ Ľubomír Falťan. Radí k nim nepriaznivé počasie, keď letné povodne spôsobili tisícom ľudí značné materiálne škody, zničili všetko, čo si sami mohli dopestovať v záhradkách a v neposlednom rade sa podpísali pod ich zlý psychický stav. Ale takisto veľkú zadlženosť Slovenska, ktorá štát núti brať si nové úvery. A tiež pretrvávajúcu hospodársku krízu..

Opäť zdroj, ktorý nie je citovaný k veci, ktorú chce autorka dokázať. Na záver pobaví zaradenie kritiky vládneho balíčka zprava:

Príjmy občanov sa navyše vláda chystá zaťažiť vyššími daňami a odvodmi. Dokonca aj úsporným opatreniam naklonení ekonomickí analytici sa preto domnievajú, že záťaž, akú vláda v budúcom roku prenesie na obyvateľstvo, je priveľká. "Zvyšovanie daní a odvodov v navrhnutom rozsahu je príliš vysoké. Vyššia váha mala byť na úsporách vo výdavkovej časti štátneho rozpočtu," myslí si Radovan Ďurana z INESS.

Zaradenie Ďuranu do článku nie je práve šťastné, pretože on a INESS pod úsporami vo výdavkoch myslia dve veci: popri prepúšťaní zamestnancov verejnej správy a zmenšení objemu štátnych zákaziek aj zníženie transferov občanom, ktoré by nasmeroval adresnejšie. Znížil by tak výdavky na prídavky na deti aj na ťažko postihnutých, znížil dotácie do hromadnej dopravy aj železniciam, zrušil vianočné príspevky, znížil dotácie farmárom či zrušil podporu stavebného sporenia. Citovať do článku o údajne priveľkom krátkodobom dopade vládneho balíčka na občanov ako podporný zdroj ekonóma, ktorý dlhodobo odporúča skresať štát tak, že by mnohým občanom krátkodobo ubral ešte viac, nie je voči čitateľom bez vysvetlenie ekonómových postojov práve férové. Ale do systému kritiky za každú cenu to samozrejme dobre zapadá.

PS Martin Doliak ma upozornil na tento titulok Pravdy: "Súd oslobodil hekerov, ktorí sa dostali do systému NBÚ." Doliak sa pýta: „Akým právom si Pravda prisvojuje označiť, že to sú hackeri , ktorí prenikli do siete NBÚ, keď o tom rozhoduje len súd?” V článku sa píše:

Podľa sudkyne Marcely Kosovej je nepochybné, že útoku došlo, nepodarilo sa však preukázať, že ho má na svedomí dvojica mladíkov.

 

Cicero a vyrovnaný rozpočet: SME citovalo premiérku Radičovú minulý týždeň takto:

„Rozpočet by mal byť vyvážený, štátna pokladnica by sa mala znova naplniť, verejný dlh by sa mal znížiť, arogancia úradníkov by sa mala zmierniť a byť pod dozorom, pomoc cudzím krajinám by sa mala obmedziť, aby krajina nevyšla na mizinu. Ľudia sa musia opäť naučiť pracovať namiesto toho, aby žili z verejnej podpory.“ Viac než dvetisíc rokov starým citátom rímskeho filozofa Cicera začala hodnotiť sto dní vlády premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).

Radičová citát a jej autora Cicerona, ktorý to mal povedať v roku 55 pred n.l., zopakovala aj v rozhovore pre agentúru SITA s dodatkom, že za 2065 rokov sme sa toho veľa nenaučili. Inšpiráciou pre Radičovú mohol byť stĺpček finančníka Petra Krištofoviča "Cicero sedel v našom parlamente," ktorý deväť dní pred Radičovou citát spomenul v Hospodárskych novinách.

Najnovšie z citátu urobila editoriál aj šéfredaktora týždenníka Život Renáta Kľačanská ("Cicero, ty si to vedel"), bez zmienky Radičovej či Krištofoviča:

Rada sa obraciam na históriu, aj tú naozaj ďalekú, lebo v nej nájdeme čosi ako poklepkanie po pleci...

Citovať výroky spred tisícov rokov od renomovaných filozofov je osvedčená a elegantná argumentačná metóda. Ale len vtedy, keď fakty sedia. Ako ma upozornil Tibor Blažko, podľa všetkého Cicero autorom výroku nebol.  Navyše ide skoro určite o vymyslený citát.
Podľa Wikipedie sa citát chybne prisudzuje Cicerovi od 60tych rokov, keď mu ho do úst dala Taylor Caldwellová v románe opisujúcom život Cicera, kombinujúc históriu s fikciou. Niektoré médiá potom zjavne omylom ten výrok z knihy zobrali ako skutočný a začali ho citovať. Niektoré zdroje uvádzajú, že sa tak stalo až v 80.rokoch. V každom prípade citát neuvádzajú ani dobre informované online encyklopédie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Strašifták, Buzik, Čačurák. Ako sa žije ľuďom s netradičným priezviskom?

Hanlivé priezvisko úrad zmení za tri eurá, inak to stojí stovku.

DOMOV

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.


Už ste čítali?