TA3 predala Vážneho ministerstvu PR prezentáciu za 18,5 mil. korún

Autor: Gabriel Šípoš | 19.10.2010 o 12:40 | (upravené 19.10.2010 o 14:27) Karma článku: 13,45 | Prečítané:  18694x

Za sériu neoznačených PR rozhovorov ministerstvo zaplatilo o milióny korún viac, ako keby si rovno v televízii kúpilo reklamu

Ťažká otázka, pán redaktor. Lepšie nám to ide, keď vás máme zaplatených.Ťažká otázka, pán redaktor. Lepšie nám to ide, keď vás máme zaplatených.ilustr. obr. ta3.com

Konatelia spravodajskej televízie TA3 na čele s jej vtedajším riaditeľom Ľubomírom Belfim podpísali v decembri 2008 s ministerstvom dopravy pod vedením Ľubomíra Vážneho zmluvu na 13 televíznych segmentov. V 11 prípadoch ide o rozhovory s predstaviteľmi ministerstva o operačnom programe Doprave, v dvoch prípadoch o dodávky, ktoré kvôli chýbajúcim stranám zmluvy nie sú identifikovateľné. Rozhovory neboli podľa webového archívu televízie označené, resp. moderátormi uvedené ako zaplatené, čo napĺňa znaky u nás nelegálnej skrytej reklamy.

Na zmluvu upozornil zástupca šéfredaktora SME Konštantín Čikovský na Facebooku. S podvodmi cez skrytú reklamu má TA3 bohaté skúsenosti, toto je však prvýkrát, čo sa na verejnosti objavil aj písomný zmluvný podklad. Je to vďaka rozhodnutiu novej vlády zverejňovať konktrakty verejného sektora na internete.

 

-----------------

-----------------------

Zoznam zo zmluvy presne sedí s odvysielanými reláciami v archíve TA3. Rozhovory boli väčšinou odvysielané poobede v čase 15.00-16.30. V súčasnosti linky na relácie ale už nefungujú. TA3 ich nechala vymazať po tom, čo som jej poslal otázky o zmluve.

17.12.08
HOSŤ V ŠTÚDIU: Podpora rozvoja dopravy z fondov EÚ
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii pripravilo Operačný program Doprava. Tento zabezpečuje čerpanie finančných prostriedkov na dopravné projekty v rokoch 2007 až 2013 z fondov Európskej únie. Viac už v rozhovore s generálnym riaditeľom Sekcie riadenia projektov Ministerstva dopravy Petrom Havrilom.

21.12
HOSŤ V ŠTÚDIU: Peter Matúška - Podpora cestnej infraštruktúry
Európska únia podporuje dopravné projekty aj na Slovensku, medzi nimi aj cestnú infraštruktúru. Viac už v rozhovore Alfonza Šurana.

23.12
HOSŤ V ŠTÚDIU: P. Matúška - Rozvoj cestnej infraštruktúry
Cestná infraštruktúra je jedným z limitujúcich faktorov rozvoja územia. Koncepcia jej rozvoja v každej krajine musí prioritne vychádzať z požiadaviek na dopravnú obsluhu vlastného územia. Operačný program Doprava na plánovacie obdobie rokov 2007 až 2013 zaradil modernizáciu a rozvoj cestnej infraštruktúry medzi svoje štyri špecifické ciele.

28.12, Správy o 15tej

Modernizácia a rozvoj železničnej dopravy

Osobnú i nákladnú železničnú dopravu na Slovensku bude v nasledujúcich rokoch výrazne ovplyvňovať realizácia operačného programu Doprava. V ňom je modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry zadefinovaná ako jeden zo štyroch špecifických cieľov. A práve o ňom sa teraz budem rozprávať s riaditeľom odboru projektov železničnej infraštruktúry ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Milanom Mečárom.

7.1.2009
HOSŤ V ŠTÚDIU: Modernizácia a rozvoj infraštruktúry
Milan Mečár, Odbor projektov železničnej infraštruktúry Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií

11.1.
HOSŤ V ŠTÚDIU: Integrované dopravné systémy
Európska únia pomáha Slovensku pri zriaďovaní integrovaných dopravných systémov. O tom ako konkrétne, sme sa porozprávali s Petrom Hrapkom z Ministerstva dopravy.

18.1
HOSŤ V ŠTÚDIU: Rozvoj cestnej infraštruktúry
Cestná infraštruktúra má veľký význam pre hospodársky rast krajiny, mobilitu pracovných síl ako aj konkurencieschopnosť medzinárodnej deľby dopravnej práce. Je jedným z kľúčových faktorov významne ovplyvňujúcich ekonomický rozvoj a priestorové usporiadanie štátu. Modernizácia a rozvoj cestnej infraštruktúry je jedným z hlavných cieľov Operačného programu doprava na roky 2007 – 2013. Hovoriť sa bude predovšetkým o tej časti, ktorá sa týka rýchlostných ciest a ciest 1. triedy.

Peter Matuška, odbor projektov cestnej infraštruktúry Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií

25.1
HOSŤ V ŠTÚDIU: Podpora osobnej železničnej dopravy
Osobná železničná doprava, napriek rozvoju automobilizmu, je dôležitým faktorom zabezpečovania mobility pracovnej sily. Súčasne pokrýva aj ďalšie prepravné potreby ľudí. Aj preto sú jej rozvoj a modernizácia zahrnuté v Operačnom programe doprava na plánovacie obdobie rokov 2007 - 2013.
V nasledujúcich minútach budem na túto tému hovoriť s Riaditeľom odboru projektov železničnej infraštruktúry Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Milanom Mečárom.

29.1
HOSŤ V ŠTÚDIU: P. Hrapko - Podpora železničnej dopravy z EÚ
Jedným z cieľov Operačného programu doprava je modernizácia a rozvoj infraštruktúry intermodálnej dopravy. Program je na roky 2007 až 2013.

4.2
HOSŤ V ŠTÚDIU: Podpora cestnej a železničnej infraštruktúry
Gabriel Čech, riaditeľ odboru koordinácie projektov EÚ MDPaT

11.2
HOSŤ V ŠTÚDIU: Podpora dopravných projektov z peňazí EÚ
Róbert Felcan, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií

 

Typický rozhovor vyzeral asi takto, zachytený archívom Newton Media (tento rozhovor bol robený v rámci bloku Správy o 15.00):

Richard TRUTZ, moderátor
--------------------
Osobnú i nákladnú železničnú dopravu na Slovensku bude v nasledujúcich rokoch výrazne ovplyvňovať realizácia operačného programu Doprava. V ňom je modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry zadefinovaná ako jeden zo štyroch špecifických cieľov. A práve o ňom sa teraz budem rozprávať s riaditeľom odboru projektov železničnej infraštruktúry ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Milanom Mečárom. Dobrý deň, vitajte.

Milan MEČÁR, riaditeľ odboru projektov železničnej infraštruktúry MDPaT SR

--------------------
Dobrý deň.

Richard TRUTZ, moderátor

--------------------
Pán Mečár, mohli by sme si najskôr charakterizovať súčasnú infraštruktúru železničnej dopravy na Slovensku, ktorá prešla vlastne stopäťdesiatročným vývojom?

Milan MEČÁR, riaditeľ odboru projektov železničnej infraštruktúry MDPaT SR

--------------------
V súčasnosti máme na Slovensku tritisíc šesťsto šesťdesiat kilometrov železničných tratí. V tejto konfigurácii, ako ju dneska poznáme, je už od tej druhej svetovej vojny. Prakticky za obdobie posledných päťdesiatich rokov neprešla nejakou zásadnou zmenou. Mimo elektrifikácie sa v podstate celá infraštruktúra orientovala na podporu nákladnej dopravy. V podstate bývalé ČSD boli orientované predovšetkým na podporu priemyslu a v podstate tranzitu z toho bývalého Sovietskeho zväzu. V osobnej železničnej doprave prakticky v tých sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bola orientovaná predovšetkým na dovoz alebo návoz cestujúcich za prácou a do škôl.

Richard TRUTZ, moderátor

--------------------
My sme videli mapku. Videli sme, že aj tá dostupnosť bola relatívne dobrá, ale ako je to, keď to porovnávame s inými európskymi krajinami, ako je to s kvalitou?

Milan MEČÁR, riaditeľ odboru projektov železničnej infraštruktúry MDPaT SR
--------------------
Čo sa týka kvality, tak, keďže som spomínal, že bola orientovaná predovšetkým na nákladnú dopravu. Cestovná rýchlosť alebo teda maximálne rýchlosti vlakov na Slovensku alebo na našej železničnej sieti boli obmedzené zhruba sto dvadsiatimi kilometrami za hodinu. v podstate niektoré kvalitatívne parametre, ktoré sú dôležité pre prístup cestujúcich, napríklad mimoúrovňový prístup k nástupištiam, tak isto prístup pre osoby s obmedzenou mobilitou a orientáciou alebo tak isto celkový technický stav železničných staníc, tak ako my ich poznáme, bol v porovnaní so západnou Európou na omnoho nižšej úrovni. Čo sa týka ešte vnímania infraštruktúry, cestujúci samozrejme vnímali cez nízku cestovnú rýchlosť rýchlikov a diaľkových vlakov, ktorá v podstate od tých sedemdesiatych rokov nedoznala nejaké podstatné zmeny na rozdiel od západnej Európy, kde bola silne rozšírená vysokorýchlostná doprava.

Richard TRUTZ, moderátor
--------------------
Jedným zo špecifických cieľov operačného programu práve na roky 2007 až 2013 je modernizácia a rozvoj železničnej infraštruktúry. Aké je jeho hlavné zameranie?

Atď atď.

Teda žiadne upozornenie, že rozhovor sa v rámci správ nerobí pre diváka, lebo ide o zaujímavú tému, čo by bola štandardná žurnalistika, ale robí sa pre prezentáciu hosťa, ktorý si zaplatil tému aj svoju účasť, čo je skrytá reklama.

Šéfredaktorom spravodajstva a publicistiky bol v čase vysielania tejto zákazky od ministerstva Richard Dírer. Na moje otázky neodpovedal, odkázal ma na hovorkyňu Zuzanu Vachovú. Tá mi napísala:

Nesúhlasíme, že ide o skrytú mediálnu komerčnú komunikáciu, ide o informovanie verejnosti, ktorá má na odborné informácie vzdelávacieho charakteru právo.

Podľa televízie je zmluva platená z eurofondov Vážneho ministerstva "v súlade so zákonom."

Okrem pochybnosti o legálnosti zmluvy je otázna aj samotná efektívnosť nákupu pri zmluvných cenách. Polminútový reklamný spot v čase od 15tej do 16.00 televízia v roku 2009 predávala za 180 eur, teda 5400 bývalých korún. Desať minút tak vychádza na 108 tisíc korún, a pri takých objemom je bežná množstevná zľava v desiatkach percent.

Napríklad podľa ročenky TRENDU TOP 2008 o reklame a médiách podľa monitorovaného objemu odvysielanej reklamy by TA3 inkasovala za inzerciu 566 miliónov korún, kým  v skutočnosti v tom roku televízia ohlásila príjmy len 226 miliónov, podobne o rok neskôr). Ale ministerstvo dopravy zaplatilo za dva 10-13 minútové PR rozhovory (premiéra plus repríza) až 1,25 milióna korún. Teda takmer 5krát viac ako cenníková suma reklamy pre rok 2009, keď sa vysielala väčšina dohodnutých rozhovorov. Po zohľadnení priemernej 50% zľavy oproti cenníku pri veľkých objemoch dostaneme desaťnásobnú cenu, v absolútnych číslach milión korún naviac. Pri jedenástich rozhovoroch by to teda robilo 11 extra miliónov z verejných peňazí pre spravodajskú televíziu, ktorá by mala byť od politikov nezávislá.

TA3 tento rok oficiálne ponúka PR rozhovory len mimo spravodajstva a publicistiky, aj to označené a maximálne do 3 minút. Ak ich cenník jednoducho prepočítame na dĺžku dvakrát 13 minút, stále vychádza, že ministerstvo dopravy zaplatilo zhruba trojnásobok oproti súčasnému cenníku. Obraz "nezávislosti" TA3 tak dotvára pocit viacerých novinárov z iných médií, podľa ktorých bola televízia minulou vládou protežovaná, napríklad na tlačovkách.

Inak za veľmi podobný reklamný rozhovor z januára tohto roku, vtedy s Dexia bankou, dostala TA3 od licenčnej rady pokutu len 4 tisíc eur. Ak aj Dexia platila televízii podobné sumy ako ministerstvo dopravy, tak licenčná rada naozaj nepriamo podporuje nekalé zarábanie, ako som o tom špekuloval v dávnejšom článku.

Ministerstvo dopravy sľúbilo zaslať reakciu, ale od zaslania otázok vo štvrtok doobeda ju neposlalo.

Update 14:05: Súčasné vedenie ministerstva dopravy zareagovalo:

Hoci môžeme mať výhrady voči tejto zmluve ako takej, bola uzavretá v danom čase v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a usmerneniami ÚVO. Bola súčasťou technickej podpory Operačného programu doprava, kde boli vynakladané eurofondové prostriedky na neustále opakované reklamné spoty o dosiahnutých úspechoch v rámci tohto operačného programu.

Andrej Holák, ktorý zmluvu za ministerstvo podpísal, už u nich nepracuje. Faktúry za zmluvu boli uhradené v rámci projektu s názvom "Publicita Operačného programu Doprava a štúdie," pričom z celkovej sumy pre TA3 v prepočte takmer 3 milióny šli zo štátneho rozpočtu, zvyšok z eurofondov. Televízia dostala zákazku priamo, keďže pre zákazky na televízne a rozhlasové vysielanie je zo zákona o verejnom obstarávaní výnimka, píše v reakcii ministerstvo. Prečo práve TA3?: "Dôvodom výberu spoločnosti C.E.N., s.r.o. ako prevádzkovateľa televízie TA3 bolo zameranie televízie na spravodajskú štruktúru a poskytovanie aktuálnych informácií o.i. v oblasti ekonomiky a financií a zameranie na divákov v produktívnom veku."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Českí veriaci: Slováci, s Pavlúsom ste prišli o veľa

Evanjelický farár Jakub Pavlús, ktorého prepustili za názor na homosexuálne manželstvá, si našiel nový zbor na Morave.

TECH

Musk a Hawking sa zhodli, ako musí vyzerať budúcnosť ľudstva

Jeden hovorí o Mesiaci, druhý rovno o Marse.


Už ste čítali?