Vedenie novej Pravdy: Kritizujú nás, lebo neznesú iný názor

Autor: Gabriel Šípoš | 22.9.2010 o 22:56 | (upravené 26.9.2010 o 12:22) Karma článku: 12,67 | Prečítané:  14070x

Zástupkyňa šéfredaktorky Zuzana Račková vysvetľuje, v čom chce byť nová Pravda iná ako hlavné slovenské médiá

Zuzana Račková (vpravo) s kolegyňou Tinou Čornou na plese denníka SME ešte ako jeho redaktorky v roku 2006. Dnes obe pracujú pre novú Pravdu.Zuzana Račková (vpravo) s kolegyňou Tinou Čornou na plese denníka SME ešte ako jeho redaktorky v roku 2006. Dnes obe pracujú pre novú Pravdu.SME/sme.sk


Zuzana Račková začala novinársku kariéru v denníku Ľud v roku 1987. Postupne po jeho porevolučnej zmene na Nový Čas sa stala aj jeho šéfredaktorkou. V období 1996-2006 pracovala ako zástupkyňa šéfredaktora v denníku SME. Noviny opustila spolu so svojim šéfom Martinom M. Šimečkom a ďalšími redaktormi (hovorí, že nie je fanúšikom neoliberalizmu a že nechcela „robiť noviny tak, ako ich teraz robí SME.“). Po krátkom pôsobení v Slovenskom rozhlase pripravovala s Norou Sliškovou týždenník Žurnál, ktorý koncom minulého roka zanikol. Po zmene majiteľa v marci tohto roka v Pravde sa stala Račková zástupkyňou šéfredaktorky.

Čo ste pri rozhodnutí zobrať ponuku z Pravdy vedeli o jej vlastníkovi? Prvá informácia bola, že to bolo J&T.

Vedela som, presne to, čo vy, že to kúpilo J&T. Ale nepátrala som po tom do dôsledkov, tak ako som nepátrala do dôsledkov o vlastníkovi SME. O SME sa tiež všeličo rozprávalo, ako sa teraz hovorí o Pravde. Napríklad, že časť vlastní Ivan Mikloš cez pána Vajdu. Viem, že Pravdu vlastní pán Biermann a jeho Florena. S nikým iným som sa ani nestretla a s ním som prišla do kontaktu raz. Ako každý nový zamestnanec, ktorému sa predstaví.

Aký je dôležitý je z vášho pohľadu vlastník? Sú ľudia, pre ktorých by ste nerobili?

Áno, určite sú takí ľudia, ale zároveň záleží aj od toho, nakoľko do práce novinára vlastníci vstupujú alebo nevstupujú. Ja som sa so žiadnym vstupovaním vlastníka do mojej práce nestretla. Záleží aj od toho, nakoľko sa stretne skupina rovnako rozmýšľajúcich ľudí. To isté aj v SME - ja by som dnes v ňom nemohla pracovať, lebo som názorovo niekde inde. Pred pár dňami ma veľmi pobavilo, ako pán Czwitkovics napísal na mediálne.sk, že ľavicovú Pravdu idú robiť pravicoví novinári (Czwitkovics v skutočnosti nepísal o pravicových novinároch ale o tom, že "viacerí novinári, ktorí predtým písali pre pravicové médiá, zrazu nemajú problém písať pre ľavicové médium" - gš). Ale oni tam už práve preto nie sú, lebo rozmýšľajú inak. Ale tu sa nepripúšťa, že niekto môže rozmýšľať inak. Vy máte svoj názor, a ja si nemyslím, že je niekým zaplatený. Ale prečo môj názor, ktorý je iný, má byť niekým zaplatený? Jednoducho som hodnotovo inde a taká nás je v Pravde väčšia skupina ľudí. V SME bola tiež jedna názorová skupina za Karola Ježíka, iná za Šimečku a keď sa tá začala deliť jedna skupina ľudí odišla. A to isté sa stalo aj v Pravde. Dokonca ešte predtým, ako sa čokoľvek vyprofilovalo.

Vráťme sa ešte k tomu príchodu. Šéfredaktorka Nora Slišková čitateľom napísala, že idete robiť noviny moderné, slušné, seriózne. Prečo nepovedať na rovinu, že Pravda bude ľavicovým denníkom, prečo to nepriznať?

Nie je problém priznať to, ale profilovanie nejaký čas trvá a my ho stále vytvárame. Hoci môžem povedať, že za ten krátky čas sa nám podarilo dať spravodajstvo dokopy. A aj celkové usporiadanie novín, ktoré bolo predtým chaotické. Nevedeli ste, čo od novín čakať. Teraz to už viete.

Čím to teda bolo, že toľko pôvodných novinárov Pravdy začalo odchádzať? Chápem, že sa zmenilo najvyššie vedenie, ale odišlo aj veľa radových redaktorov. Je to tým, že oni boli pravicoví?

Nie, nemyslím si to... Ťažko ale argumentovať, že za odchodom je nové smerovanie novín, keď mnohí novinári podávali výpoveď ešte pred zmenou smerovania denníka.

Vtedy sa už vedelo, že prichádza nový vlastník, aj keď nebolo úplne jasné, aký. Teda ak sa nezľakli vás ako novej šéfky.

Aj to je možné, ale ja som s ľuďmi z Pravdy predtým neprichádzala do kontaktu. Nepochybne mám zlú povesť ešte z čias v SME, od tej skupiny novinárov, ktorá má nemá rada, mimochodom teraz je časť z nich u pána Mikloša.

Ale keby boli odišli dvaja, traja...ale bola ich zhruba desiatka, aj z ekonomiky, športu.

Z ekonomiky to boli dvaja. Jana Hambálková (dnes v TRENDE - gš) je špeciálne tá, ktorá podala výpoveď okamžite, tak ako tí dvaja na športe - jeden bol jej priateľ. Na tom vnútre to boli ľudia Zuzany Petkovej (bývalej zástupkyne šéfredaktora, dnes v SME - gš) ktorí tak zrejme chceli prejaviť aj solidaritu. Tiež Mária Miháliková (dnes v Hospodárskych novinách-gš) v ten deň odišla. Až neskôr ju podala Ľubica Štofková (dnes v Novom Čase - gš). Aj Matúš Burčík tam zostal dlhšie. Boli by sme radi, keby bol ostal (dnes v SME - gš). Každopádne odišli ľudia, s ktorými som ja predtým – s výnimkou Jany Morháčovej (dnes v TRENDE - gš) - neprišla do kontaktu.

Funguje to stádovite. Novinári sú rovnako stádovité bytosti ako všetci ostatní. Nehovoriac o tom, že redaktori Pravdy sú momentálne pod takým tlakom. Je ťažké to vydržať. Viem, že na tlačovkách, najmä zo začiatku, si od kolegov novinárov užívali svoje.

Aký bol prvý cieľ nového vedenia po nástupe do Pravdy?

Úplne prvým cieľom bolo dostať noviny do normálu. Naučiť ľudí, aby sa venovali veciam, ktorým sa venovali aj predtým, ako sa Pravda "zľahčila." Mimochodom, mnohým z nich to dobre padlo, že sa opäť vracajú k normálnym, serióznejším témam. Napríklad aj na stránkach o kultúre. Nevenovať sa len ľahkej, ale aj tej ťažšej kultúre, ktorá nie je čitateľsky až tak príťažlivá.

Skúste povedať príklad.

Napríklad v kultúre sa venujeme viac literatúre, aj domácemu dianiu, výstavám. Predtým nebývali ani recenzie výstav, respektíve propagovanie výstav. Napríklad dnes (minulý utorok - gš) máme v denníku recenziu na galaprogram pri otvorení sezóny SND. Predtým by ste ju tam asi nenašli. Samozrejme, celkovo chceme dávať veľký priestor Európskej únii, menšinám. Venovať sa problémom ľudí. Je to aj v prístupe k jednotlivým témam. Nehovorím, že sa to dá urobiť zo dňa na deň. Mimochodom, Pravdu sme zdedili v strašnom stave.

Myslíte v stave technickom, či profesijnom?

V profesijnom, ale aj z hľadiska organizácie práce, všetkého, počnúc systémom voľna, dovolenky, systémom práce. Nechcem ale útočiť na predchádzajúce vedenie.

A názorové strany? Aký máte s ňou zámer?

Chceme dať predovšetkým priestor inému pohľadu. Takému, ktorý momentálne na Slovensku nemá miesto. Jednoducho, Slovensko je tak zakonzervované, že je pápežskejšie ako Pápež. Všetci majú pocit, že je to už nepatričné, keď sme si dovolili poskytnúť priestor inému typu názorov. Také útoky ako na Pravdu, som ešte vo svojej praxi nezažila.

Bratislavské milieu, ktoré chce určovať ako má správny názor vyzerať, je strašne netolerantné. Naozaj sa cítim veľmi čudne, lebo ja nemám problém s iným názorom a na nikoho kvôli tomu neútočím. Nerobí to v konečnom dôsledku ani Pravda, ale naopak to nefunguje. Ako by bolo, nie že na Slovensku, ale v Bratislave neprípustné myslieť inak ako diktuje SME a .týždeň. Ale my myslíme inak. Nejde o to, aby nás za to chválili, stačí to akceptovať.Každý máme naozaj právo na svoj názor.

Ale kritika novej Pravdy nie je až tak o neakceptovaní iného názoru v denníku, ale o netransparentnosti vlastníctva, respektíve o otázke,  nakoľko ste nezávislí. Jedná vec je mať hodnoty a druhá vec je, či nepodliehate tlaku zo strany reklamy či vlastníka. Uvediem dva príklady. Jeden, ktorý veľa novinárov negatívne komentovalo, bol májový rozhovor s riaditeľom STV, ktorý bol nezvyčajne mäkký, hoci aj vy v Žurnále ste Nižňanského silne kritizovali. A potom druhá vec, viaceré články, témy citlivé pre bývalú vládnu koalíciu, vrátane financovania Smeru, boli robené oproti iným médiám slabo a povrchne
.

Vás nezaujíma, že sú k nám netolerantní, ale mňa áno. Voči nám sú maximálne netolerantní.

Poďme k Nižňanskému.

Rozhovor bol uverejnený v televíznej prílohe. Chceli sme urobiť nekonfliktné rozhovory so všetkými riaditeľmi televízií. Po tom čo sa následne spustilo, sme si povedali, že to necháme radšej tak. Vyzeralo by to tak, že zakrývame niečo, za čo nás pranierujú. Toľko k Nižňanskému. Viem, čo všetko sa v kritike objavilo, vrátane toho, že nám to dodali z STV. Hlúposť.

Takže to nesúviselo s reklamou pre Pravdu, ktorú potom STV začala vysielať?

Ja o tom neviem, že by to súviselo s reklamou. Keby to bolo v spravodajstve denníka, nie v prílohe, tak to beriem úplne inak. Ale rozhovor bol o televízií. Môžete si myslieť, čo chcete. Takýto bol zámer.

Financovanie Smeru, tvrdenia spoluzakladateľa strany Bohumila Hanzela o skrytých sponzoroch. Nebolo tam vidieť vašu snahu dobre pokryť ten škandál.

To nie je pravda, že nebolo vidieť žiadnu snahu. Konkrétne redaktorka Vanda Vavrová sa okamžite spojila s pánom Hanzelom, ktorý ale povedal, že o tom nebude už s nikým hovoriť. Ale nemali sme tie informácie od Hanzela. Viete, teraz by ste nám mohli vyčítať, že málo píšeme o tom, čo sa dialo za Ficovej vlády na ministerstvách. Lenže my nemáme tak blízko k dnešnej vláde a zdrojom informácií ako SME, ktorého bývalý redaktor robí napríklad hovorcu premiérky a manželka bývalého komentátora je štátnou tajomníčkou. Vo zverejnených zmluvách sa síce poctivo hrabeme, ale ak novinár nedostane tip, trvá dlho, kým na niečo natrafí. A Igor Stupňan je skúsený redaktor a prezeral ich, samozrejme nie všetky, ale musíte mať na dobrý článok od niekoho tip.

Ale sú témy, ku ktorým má každý denník prístup a sú témy, ktoré sú dôležité v podstate pre všetkých čitateľov bez rozdielu charakteru novín. Na to, že Smer je najväčšia strana u nás, v tom čase vládna, bol problém jeho financovania potenciálne obrovská téma.

A ja sa vás zas pýtam, prečo máme písať o tom, o čom píše SME? Prečo sa my máme orientovať podľa toho, čo píše SME? Orientujú sa oni podľa nás?

Redaktor Lukáš Milan, ktorý z Pravdy odišiel k júnu, tvrdí, že práve pritom Hanzelovi sa na redakčnej porade ozval športový redaktor s otázkou, prečo sa téma nerobí, ale odpoveď neprišla, a nakoniec mu bola zrušená aj plánovaná cesta na MS vo futbale. Pamätáte sa na túto situáciu?

Nebola som zhodou okolností na tej porade. Ale do Južnej Afriky naozaj nešiel. Rozhodla tak
šéfredaktorka, no nie kvôli tomuto. Dôvodom bolo jeho vyjadrenie na internete, ktoré bolo mimo redakčnej práce. Nemyslím si, že je celkom v poriadku, keď ste niekde zamestnaný, verejne kritizujete svoj denník a vzapätí idete za peniaze firmy na futbalový šampionát do Južnej Afriky. Na tej porade som nebola, ale viem, že to nebolo na základe jeho otázky na porade.
(Pozn. gš: Viktor Kiššimon, novinár o ktorom je reč, mi dôvody jeho trestu vysvetlil takto: Polemika na rannej porade bola čiastočným dôvodom stopnutia mojej služobnej cesty na MS vo futbale. Hlavným bola moja facebookova kritika práce kolegyne novinárky)

Má exminister vnútra Robert Kaliňák vplyv na personálnu politiku Pravdy?
(Smiech).

V máji minulého roka bola redaktorka Pravdy venujúca sa vnútru a polícii Vanda Vavrová z denníku minulým vedením prepustená. A to za príliš dôverné esemeskovanie s R.Kaliňákom, a za vynášanie dôverných informácií z redakcie politikovi, ktorého kroky mala pre čitateľov sledovať a kontrolovať (jedna taká SMSka omylom prišla na mobil kolegyni v redakcii). Po Vašom príchode ste Vavrovú do denníka prijali späť, a navyše sa venuje aj policajným témam a cituje Kaliňáka. To Vám nevadí?

Myslíte si, že Monika Žemlová (dnes Tódová, redaktorka SME venujúca sa policajnej práci - gš) si dôverne neesemeskuje s policajným prezidentom Spišiakom? Myslíte si, že Monika Žemlová si neesemeskuje s Kaliňákom? A znamená to, že Kaliňák má nejaký vplyv v SME?

Esemeskovanie nie je problém. Záleží, samozrejme, od toho, aký je ten štýl komunikácie. Nejaká forma by tam mala byť, novinár by mal mať odstup.

Myslím si, že rovnaký vzťah ako má Vanda Vavrová s Kaliňákom má aj Monika Žemlová. Asi takto by som to pomenovala. Áno, Vanda Vavrová sa pozná s Kaliňákom. Monika Žemlová sa tiež pozná s Kaliňákom. Máme ju preto, že sa pozná s Kaliňákom, vyhodiť?

Nie, otázka je, či ten vzťah nie je natoľko blízky, že...

Môžem vám povedať, že Vanda Vavrová je radová redaktorka, ktorá s personálnymi otázkami nemá nič spoločné. Je to fajn redaktorka, ktorá je veselá, s každým sa snaží byť kamarátska odprava doľava. Je to jej primárna vlastnosť. Vanda je ku každému milá a naozaj je jedno, či je tá osoba, ten politik zprava alebo zľava. K nikomu nepristupuje s predsudkami. Neviem, kvôli čomu ju prepustili.

Lukáš Milan v rozhovore spomínal, že nemohol dostávať do novín svoje témy, často škandály minulej vlády. Napríklad otváranie ihrísk v „koaličných“ obciach. Ten článok dostal do novín až keď bol niekto z vedenia na dovolenke.

Nikdy sa nestalo, že by sme boli na dovolenke naraz obe so šéfredaktorkou Norou Sliškovou. To znamená, že aj ten jeho článok vyšiel vtedy, keď tam jedna z nás bola. A dvakrát písal o Ficových ihriskách už predtým. To, že o nich nepísal každý deň, nepovažujem za cenzúru. Veď ani tí čitatelia o tom nechcú čítať každý deň. Okrem iného, jeho problém bol aj v tom, že tvrdil, že všetky tie ihriská sú u smeráckych starostov. Pri výpočtoch mu napokon nevyšlo, že je to tak. Je to len nadpriemer pre koaličníkov. Najviac ihrísk dostali nezávislí starostovia. Rozhodne si myslím, že dva články o Ficových ihriskách do mesiaca stačí. Pritom to neboli malé články. To, že ku koncu písal len o počasí, nie je nikoho iného chyba, iba jeho. Navyše Lukáš Milan pracoval spôsobom, že ráno prišiel s kopcom nápadov, čo všetko urobí a  do večera z toho nič nebolo. Nikto mu v tom nebránil.

(Pozn.gš: Podľa archívu napísal Milan o straníckom rozdeľovaní futbalových ihrísk za celej Ficovej vlády len jeden, práve vyššie spomínaný článok. Podľa tohto článku najviac ihrísk dostali koaliční starostovia, a to 49 percent všetkých, až potom boli nezávislí - 37%.)

Milan kritizoval aj vypustenie citátu Ivana Mikloša z pripraveného článku o jeho tlačovke, kde ten povedal, že z vládnych PPP projektov bude benefitovať aj Juraj Široký ako mecenáš Smeru.

Nie, nebolo to tak. Milan mohol byť párkrát svedkom toho, že sme s autorkou článku Janou Morháčovou rozoberali otázku, nakoľko tam formulovať to, že Široký je sponzorom Smer-u, keďže je to nedokázateľné. Menila sa jedine táto formulácia, a myslím, že sa menila tak, že človek, o ktorom sa hovorí, že je "blízky Smer-u."

Milan tvrdí, že Mikloš to povedal na tlačovke ako citát, takže tam nemusela byť ani z novinárskeho pohľadu žiadna debata. A nakoniec to z článku predsa vypadlo.

To že Široký benefituje? Tak to určite nevypadlo. Vždy keď bola debata, tak bola naozaj o tom, či tam napísať, že je to sponzor Smer-u. O tom bola vždy táto debata. Pokiaľ ide o Lukáša Milana a pokiaľ ide o to, čo som hovorila v súvislosti s vedením bývalej Pravdy, viete si predstaviť, koľko je tam žalôb za nesprávne informácie? Konkrétne v prípade Lukáša Milana prišla práve jedna na pol milióna eur.

(Pozn.gš: V období od nástupu nového vedenia Pravdy do volieb sa v archíve nenachádza žiadny článok o diaľniciach či PPP projektoch, v ktorom by bol spomenutý Mikloš aj Široký. Článok, v ktorom Mikloš hovorí, že z PPP projektov profitujú mecenáši Smeru, vyšiel v Pravde 28.4, Juraj Široký sa tam však nespomína. Dva, resp. deň skôr však vyšli v denníku články o diaľniciach, kde sa Široký spomína ako človek označovaný, resp. považovaný za blízkeho strane Smer.)

Žaloba je jedna vec, nemôžete hneď povedať, či je aj oprávnená.

Nemôžem to povedať. V tomto prípade je to starý článok, ktorý som ešte ani nečítala. Je tam veľa žalôb a špeciálne na neho. Samozrejme, dá sa povedať, že to súvisí s témou (Milan robil najmä obranu – gš). Lenže v tej bývalej Pravde sa často stávalo, že prinášala neoverené informácie. Ale nehovorím, že sme neomylní.

Oproti vašej slabej kritike veľkého škandálu Smeru pred voľbami naopak kritika súčasnej vlády, vrátane káuz SaS, je ďaleko viditeľnejšia.

Kritizovali ste na blogu Pravdu za jeden titulok v súvislosti s ministrom práce Mihálom. Mimochodom, musím uznať, že ste mali pravdu. Ten titulok som robila ja. Na druhý deň ráno som sa ospravedlnila tomu autorovi. Urobila som ho v totálnej nedeľnej výrobe, kedy som si už nevedela poradiť a jednoducho som dodala toho Mihála. Dobre, súhlasím, nemalo to tam byť. Priznávam, mali ste pravdu. Ale vôbec si nevšimnete, že SME napíše, že Fica sa už nepýtajú ani deti. To sa vám zdá v poriadku, lebo je to o Ficovi.

Nepamätám sa na to. Vysvetlite, o čo išlo?

V SME bolo napísané, že keď boli deti v parlamente, Fica sa nič nepýtali. V rádiu to bolo tak, pokiaľ som to počula správne, že deti kládli otázky po tom, ako ich Sulík vyvolával.  A SME to malo, že Fico sa už ani s deťmi nebaví. To je presne tá vec, ktorú ja napríklad už robiť nechcem. Ale vám sa nezdá v poriadku, že nemáme každý deň v titulku, že Fico niečo zlé urobil. Áno, teraz často máme na prvej strane, že vláda niečo zlé urobila. Pretože teraz je to obdobie, keď vláda každý deň niečo mení, oznamuje. Čitateľom to treba povedať. Nemyslím, že tú titulku budeme mať takto štyri roky. Čo mimochodom SME tú titulku štyri roky rovnakú mala. My to tak robiť nebudeme. Nevidím v tom žiadnu našu chybu, ani že by v tom bol útok na vládu, ani nič podobné. Informujeme o tom, čo vláda robí a to, že dnes povie jedno a zajtra druhé, nie je náš problém. To je jej problém.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Českí veriaci: Slováci, s Pavlúsom ste prišli o veľa

Evanjelický farár Jakub Pavlús, ktorého prepustili za názor na homosexuálne manželstvá, si našiel nový zbor na Morave.

TECH

Musk a Hawking sa zhodli, ako musí vyzerať budúcnosť ľudstva

Jeden hovorí o Mesiaci, druhý rovno o Marse.


Už ste čítali?