Dva dni pred voľbami premiér Robert Fico namietal objektívnosť predvolebných diskusií politikov v Markíze so Zlaticou Puškárovou, keďže dramaturgičkou relácie bola manželka jedného z lídrov KDH Beáta Lipšicová. Tá mala na starosť komunikáciu s hosťami/stranami ako aj prípravu informačných podkladov pre diskusné témy.
Hoci premiér tú sťažnosť vytiahol spolu s mnohými inými zjavne s cieľom mobilizovať svojich voličov, jeho útok na dôveryhodnosť predvolebnej diskusie nebol bez vecnej podstaty. Lipšicová ako novinárka stojí v konflikte záujmov, keď má za manžela politika (a za chvíľu zrejme ministra). Podľa šéfredaktora spravodajstva Markízy Lukáša Dika sa nakoniec na príprave záverečnej predvolebnej debaty, kde vystupoval aj Fico a Figeľ, po výčitkách premiéra samotná Lipšicová nepodieľala:
Televízia Markíza vyvíjala formát Parlamentné voľby 2010 viac ako pol roka. Beata Lipšicová sa do prípravy diskusií zapojila až v poslednej fáze spoluprácou na príprave podkladov pre moderátorku a komunikáciou s jednotlivými straníckymi centrálami. Ani jedna zo strán počas niekoľkotýždňovej komunikácie až do včerajšieho dňa (štvrtka 10.6.2010) nevzniesla voči nej žiadnu námietku. Aj napriek tomu sa Beata Lipšicová rozhodla nepodieľať sa na včerajšej diskusii, aby obsahom vrcholnej predvolebnej diskusie boli témy, ktoré sú pre občanov dôležité, a nie jej osoba.
Podobný konflikt záujmov riešia aj v SME. Manželka ich investigatívneho reportéra Toma Nicholsona Lucia bola totiž za SaS zvolená do parlamentu. Nicholson väčšinou písal o pochybných kšeftoch vládnej koalície, vrátane pozemkového škandálu. Vedenie SME rieši konflikt prísne. Šéfredaktor SME Matúš Kostolný mi dnes napísal:
S Tomom Nicholsonom sme sa dohodli, že prestáva písať politické spravodajstvo, komentáre aj investigatívne kauzy. Spoločne hľadáme novú pozíciu v rámci redakcie či vydavateľstva, kde by bol Tom pre SME prospešný. Štyri roky, ktoré sa Tom venoval v SME investigatíve boli mimoriadne úspešné. Dôkazom sú početné kauzy, ktoré Tom čitateľom priniesol. Preto som presvedčený, že budeme v spolupráci pokračovať.
"Konfliktná"situácia nastala u moderátora ekonomickej publicistiky v TA3 Roberta Žitňanského, ktorého manželku Janu voľby posunuli do parlamentu za KDH (a v rodine môže mať aj budúcu ministerku Luciu Žitňanskú). Žitňanský mi odpovedal takto:
Potencialnemu konfliktu zaujmov budem predchadzat tak ako doteraz. To znamena, ze do diskusii - tak ako uz niekolko rokov - nebudem pozyvat politikov, ale vyhradne expertov a analytikov. Ak sa niektory z nich rozhodne pre politicku karieru (a napriklad kandiduje za niektoru politicku stranu), nepozyvam ho. Ak by nastala situacia, ze by sa ziadala debata politikov-ekonomov, potom by prebehla v striktne "vyvazenej" podobe - teda dve strany sporu a neutralny moderator.
Robert M.Steele z Poynter Institute, jeden z najcitovanejších odborníkov na novinársku etiku v USA mi napísal, že v takýchto vzťahoch sa stáva otáznou nezávislosť novinára, keďže jednak má byť lojálny k svojmu manželovi či manželke a jednak ku svojim divákom či čitateľom. „Čo ak sa novinár počas jeho „súkromnej“ časti dňa dozvie niečo z pohľadu verejnosti skutočne dôležité? Čo ak si náhodou vypočuje hádku medzi manželkou a iným politikom o veciach, ktoré by mala verejnosť vedieť, ale ktoré politici utajujú?“
Riešenia podľa Steela závisia od okolností. Prvým, ale nie vždy dostatočným krokom je tzv. disclosure, teda uvedenie svojho konfliktu záujmov (ako to urobil Žitňanský v článku pre LN, či Nicholson vo svojej povolebnej relácii). Otázna je forma - uviesť to v každom článku novinára na politickú tému, či len pri zmienke o dotyčnej politickej strane, alebo stačí mať to niekde na webovom profile reportéra? Zvážiť podľa Steela treba aj obmedzenia pre novinárov v témach, ktoré by mohli byť príliš blízke záujmom ich manželov.
Asi najhoršie teda bude tváriť sa, že konflikt neexistuje a nerobiť nič. Vtedy totiž hrozí, že bude médium legitímne spochybňované aj v prípadoch, kde si možno editori dali naozaj veľký pozor na možné nežiadúce osobné vplyvy. Mimochodom, na podobných konfliktoch záujmov stoja mnohé novinárske články, často napríklad v udeľovaní zákaziek či dotácií. Ak je napr. rodinný vzťah medzi človekom z víťazného tendra či prijímateľa dotácie a koaličnou stranou alebo vysokým úradníkom z ministerstva, ktoré tender či dotačnú schému organizujú, médiá to automaticky berú ako legitímny základ pre podozrenie. Preto by sa teraz aj novinári mali pozerať na vlastné konflikty záujmov rovnako prísnym merítkom.
PS Nicholson bol pred 10 rokmi počas môjho krátkeho pobytu v týždenníku The Slovak Spectator mojim šéfredaktorom.
Titulok dňa: „Lídri sa chcú dohodnúť aj za cenu ústupkov,“ hlásila v sobotu Pravda o rokovaniach budúcich koaličných strán. Čo nové chceli noviny titulkom povedať? Ktorá koalícia na svete sa kedy dohodla bez ústupkov?
Titulok dňa 2: „Najmenej ľudí na cestách zomiera u nás“, znie titulok k správe ČTK na hnonline.sk. Ako ma upozornil čitateľ, článok ale nie je o počte úmrtí, ale o medziročnom poklese 2008-9, kde sme najlepší.
Navyše, už len z pohľadu na tabuľku vidno, že škandinávske krajiny s podobnou populáciou (Dánsko, Nórsko) majú počet obetí nehôd určite nižší ako Slovensko, a teda titulok je určite nepravdivý.
Samotný server ČTK v češtine má titulok vecne správny: „Slovensko snížilo množství obětí na silnicích nejvíc v EU.“
Prírodné pozorovanie dňa: V nedeľných správach Markízy Dominika Lukáčová v reportáži o zaplavenom kostole povedala:
Po záplavách v kostole všetko plávalo. Vode nebol svätý ani oltár.
Žeby bola povodňová voda iného vierovyznania ako ten oltár?
