reklama

STV zavádza, že jej správy sú podľa MVK najdôveryhodnejšie

Najdôveryhodnejšie sú správy Markízy. STV dominuje akurát vo vernosti zmenšujúceho sa počtu divákov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (61)
Obrázok blogu
(zdroj: stv.sk, upravené)

“Spravodajstvo Slovenskej televízie je najobjektívnejšie, je najdôveryhodnejšie a najvyváženejšie. Správam STV dôveruje takmer 88 % divákov. Hlavnej spravodajskej relácie Televízia Markíza dôveruje podľa prieskumu 80 % a novinám Televízia JOJ necelých 74 % ich divákov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý v apríli na vzorke 1041 respondentov robila agentúra MVK.” Takto STV informovala o prieskume MVK, ktoré si sama zadala, v utorok aj v stredu vo večerných správach. O prieskume STV informovala obsiahle aj vo svojej tlačovej správe.

Problémom je, že ten záver o STV z prieskumu nevyplýva. Prieskum sa robil reprezentatívne, ale tie spomínané čísla o dôveryhodnosti nie sú o tom, že 88% populácie dôveruje STV, ani že 88% ľudí čo pozerá správy v televíziách dôveruje správam STV. Tie čísla o dôveryhodnosti (a podobne o objektivite či vyváženosti) sú za každú televíziu počítané ako podiel z divákov, ktorí práve to dané spravodajstvo pravidelne sledujú, potvrdil mi Pavel Haulík z MVK. Tá pravidelná sledovanosť, ako to uvádza aj tlačová správa STV, je takáto:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hlavnú spravodajskú reláciu Slovenskej televízie - Správy STV si na základe prieskumu Agentúry MVK pozrie denne 9,9% opýtaných. Televízne noviny TV Markíza 18,6%, Noviny TV JOJ 6,5% a Hlavné správy TA3 4,4% respondentov.

Čiže ak správam STV verí 88% jej pravidelných divákov, z celkovej populácie to je 8,7% (88%krát9,9%). Ak správam Markízy dôveruje 80% jej divákov, no sleduje ich takmer dvakrát viac ľudí ako správy STV, tak z celkovej populácie má k nej podľa prieskumu dôveru 14,9% respondentov (80% krát 18,6%). Je teda zrejmé, že správy Markízy sú v slovenskej populácii jasne dôveryhodnejšie ako tie od STV. Podobne to platí po prepočte aj pre objektivitu či vyváženosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Koniec koncov, je to aj logické, že ak jednu televíziu pozerá výrazne viac ľudí, asi sotva budú mať väčšiu dôveru k niečomu inému. Práve nedôvera, či nižšia dôvera k alternatívam je jedným z faktorov ich voľby nepozerať STV. Najvyššia dôvera jej vlastných divákov pri STV skôr hovorí, že má najvernejších divákov. Inými slovami, po rokoch neustáleho klesania sledovanosti STV na rekordné minima ostali v podstate len takí diváci, čo sú s jej spravodajstvom takmer úplne spokojní.

Ak by sa všeobecná dôveryhodnosť naozaj merala štýlom definície STV, tak potom by vždy boli najdôveryhodnejšie tie televízie, ktoré nesleduje okrem vlastných zamestnanov a ich rodín nik - hneď by bola dôveryhodnosť 100-percentná.

Podľa mňa je to najvýrečnejšia odpoveď všetkým tým, ktorí sa snažia spochybniť spravodajstvo Slovenskej televízie, aj touto cestou sa chcem všetkým divákom poďakovať,” citovala STV komentár šéfa svojho spravodajstva Jána Šmihulu k prieskumu. Nuž najlepšie sa sama televízia spochybňuje vtedy, keď na dôkaz svojej údajnej dôveryhodnosti potrebuje divákov číslami zavádzať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samoplagiát: Minulotýždňový text Jany Hvozdovičovej v Pravde o poistení „Lepšia zámka poistné nezníži“ obsahovala aj tieto pasáže:

Pomôže vám však lepšia zámka či mreže na oknách znížiť poistné? Odpoveď je taká, že pri uzatváraní poistenia sa poisťovne o zabezpečenie nehnuteľnosti príliš nezaujímajú, respektíve nekontrolujú, či bezpečnostná zámka alebo celé dvere, ktoré ste poisťovni nahlásili, aj skutočne máte.
...
Základné informácie o zabezpečení domácnosti:
-Zabezpečenie nemá vplyv na cenu poistenia
-Pre určité poistné sumy je v jednotlivých poisťovniach predpísané
určité zabezpečenie
-Čím je vyššia poistná suma, tým sú vyššie nároky na zabezpečenie
-Pri nízkych sumách niektoré poisťovne žiadne špeciálne zabezpečenie nepožadujú
-Pri stredných sumách (zvyčajne od 300-tisíc do 1,2 milióna korún)
poisťovne zabezpečenie pri uzatváraní poistnej zmluvy zvyčajne
nekontrolujú
-Ak však klient v čase poistnej udalosti nemá požadované zabezpečenie,
znižuje sa mu poistné plnenie
-Pri vysokých sumách, ak klient nemá dostatočné zabezpečenie
domácnosti, poisťovňa môže klienta odmietnuť poistiť

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Doslovne totožné pasáže publikoval pred 3 rokmi týždenník Profit v článku „Poistné domácnosti lepšia zámka nezníži“ od Milana Chvojku. Upozornil ma na to čitateľ Michal Pavlík.

Jana Hvozdovičová mi odpovedala, že Milan Chvojka je jej pseudonym pre Profit a ten článok písala preň externe. Problémom v takýchto prípadoch stále ostáva porušenie autorských práv pôvodného vydavateľa, nehovoriac o prijímaní odmeny za prácu, ktorá sa tvári originálne. Zástupca šéfredaktorky Pravdy Jakub Prokeš reagoval:

Áno, žiaľ, máte pravdu. Autor obidvoch textov sa priznal. Ospravedlňujeme sa. Pasáže textu v Pravde a Profite sú veľmi podobné. Autorka, ktorá bola doteraz zamestnaná u nás, v Pravde končí.

Prokeš nespresnil, či Hvozdovičovej odchod súvisí s odpisovaním vlastnej práce.


Koho by volili naši dôchodcovia?: V utorok urobilo SME celostranovú tému o politických preferenciách dôchodcov. Minirozhovory s dôchodcami sú celkom zaujímavé, ale chýba pre ne kontext – čo hovoria štatistiky z reprezentatívnych prieskumov. Zo štyroch profilových rozhovorov v SME totiž dvaja voliť nebudú, jeden je za pravicu a posledný za Smer.

Preferencie však vyzerajú trochu inak. Podľa čísel od Martin Slosiarika z agentúry Focus z prvých troch mesiacov tohto roka vyplýva, že každý tretí volič s vekom nad 56 rokov by volil Smer, každý piaty pravicu (KDH, SDKÚ či SaS), takmer každý desiaty maďarské strany, a nevie či by nevolil dokopy každý štvrtý dôchodca. Z rozhodnutých voličov by Smer už dostal 43%, KDH 13% a HZDS 10% - to by boli tri najúspešnejšie strany medzi dôchodcami.

Čo mohli v SME tiež spraviť, je porovnať preferencie dôchodcov (a iných skupín) teraz a pred minulými voľbami, a následne sledovať, aké sú rozdiely a prípadne vyhľadať ľudí, ktorí symbolizujú tú zmenu preferencií. Pýtať sa ich, prečo menia svoje preferované strany, respektíve status z voliča na nevoliča. Títo ľudia by totiž mohli byť kľúčoví pre celkový výsledok volieb.

PS V online verzii článku o dôchodcoch pripojili takýto záhadný graf, upozornil ma Walter Komárik:

Obrázok blogu


Dobrý príklad, ako koláčový graf nerobiť. Na prvý pohľad vidno, že čísla za strany nedávajú 100% - ani nemôžu, lebo sa nerátal podiel strán na celkovej skupine voličov, ale pri každej strane je menovateľ zlomku iná skupina. Z dielikov koláča sa tak nič inteligentné vyčítať nedá. Pre takýto sumár čísel to chcelo zvoliť obyčajný stĺpcový graf, aký nakoniec aj spravili v tlačovej verzii článku.

Obrázok blogu



Klobúk dole: pred Janou Krescanko Dibákovou z TV Joj za to, že sa po cenzúre svojej reportáže ozvala a hovorila s médiami o tomto zásahu. Čím viac takýchto novinárov, tým slobodnejšie mediálne prostredie pre všetkých. Vďaka.

Gabriel Šípoš

Gabriel Šípoš

Bloger 
  • Počet článkov:  663
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu