Šarlatáni vedia ako na novinárov

Autor: Gabriel Šípoš | 20.2.2009 o 15:04 | Karma článku: 13,18 | Prečítané:  4537x

Britský doktor Ben Goldacre v knihe Bad Science kritizuje médiá za šírenie kvázivedeckých teórií a pochybných zdravotných odporúčaní

Minulý rok zaznamenali v Anglicku a Walese cez 1300 prípadov pacientov s osýpkami, z toho dve deti zomreli. Desať rokov predtým bolo prípadov 56, bez úmrtí. Doktori vidia priamu súvislosť tohto mimoriadneho nárastu s poklesom očkovania detí vo svete štandardnou vakcínou MMR. Kým v polovici 90-tych rokov bola miera zaočkovania ešte 92%, momentálne je už menej ako 80% (u nás je zaočkovanosť takmer 100%, od roku 1998 sme výskyt osýpok nezaznamenali). Ben Goldacre, doktor pracujúci pre britský štátny zdravotnícky systém (National Health Service - NHS), viní za tento debakel novinárov. Za to, že neprimerane nafúkli jednu nevydarenú štúdiu spájajúcu očkovanie s následným autizmom, že naopak ignorovali štúdie, ktoré hovorili niečo iné, že spochybňovali slová vedcov emotívnymi príbehmi rodičov s postihnutými deťmi, že články na vedeckú tému písali s nulovými schopnosťami vedeckým metódam rozumieť. Príbeh vakcíny MMR je najsilnejším príbehom Goldacreovej knihy, ktorú týždenník The Economist vyhlásil za jednu z najlepších kníh o vede roku 2008.

Doktor Andrew Wakefield a spol. uverejnili vo vedeckom časopise o zdravotníctve The Lancet v roku 1998 štúdiu o spojitosti vakcíny MMR s autizmom na základe skúmania 12 prípadov detí. Už samotná štúdia bola podľa  Goldacrea slabá - ukázala len na určitú koreláciu (výskyt autizmu po vakcinácii), no na maličkej skupine prípadov, bez snahy preskúmať možnú kauzalitu (bola vakcína MMR skutočne príčinou autizmu?) na veľkom počte detí s chorobou aj bez nej. Napriek tomu sa médiá, bulvárne aj seriózne, chytili sexi štúdie, hoci odporovala vedeckému konsenzu. S pomocou mimovládnych odporcov očkovania a hlúpeho odmietania premiérovej manželky povedať, či ich syn Leo Blair očkovaný bol alebo nie, sa mnohé médiá stavali do vysnívanej úlohy pátračov po veľkej konšpirácii štátu a vedcov. Vedecký konsenzus spomenuli len v tretine článkov. Ignorovali aj následné akademické štúdie, ktoré Wakefieldovým záverom tiež odporovali. O šesť rokov neskôr to bol ale práve investigatívny novinár Brian Deer zo Sunday Times, ktorý významne prispel k oslabeniu mediálnej bubliny. Deer našiel dôkazy, že Wakefield sfalšoval viaceré dáta vo svojej štúdii, a navyše neuviedol, že štúdiu robil za peniaze od rodičov poškodených detí, ktorí sa súdili s výrobcami vakcín. Proti Wakefieldovi sa momentálne vedie disciplinárne konanie. Mimochodom, slovenským médiám sa dezinformácie o aj u nás používanej vakcíne MMR takmer úplne vyhli; výnimkami boli týždenník Báječná žena a mesačník Vitalita.

O 25% vyššie riziko infarktu!

Vážnym zdravotníckym problémom v Británii je samotné mediálne spravodajstvo o zdravotníctve, píše v knihe Goldacre. Zhruba polovica mediálnych článkov o vede sa pritom týka zdravotníckych tém. Primálo novinárov rozumie ako sa vedecký výskum robí a ako sa odlišuje poctivá veda založená na dôkazoch od populárnej pseudovedy. Navyše, dnešná veda podľa Goldacrea funguje presne opačne ako médiá. Kým tie preferujú náhle, prekvapivé udalosti a prelomové objavy typu „Našiel sa liek na rakovinu!!!," vedci sa väčšinou posúvajú malými krokmi (jednotlivými štúdiami), ktoré s odstupom rokov postupne vytvárajú viditeľný konsenzus. Snaha byť prvý vedie médiá často zverejňovať zistenia, ktoré ani neboli publikované v rešpektovaných vedeckých žurnáloch, čo býva prvá štandardná skúška správnosti metodológie či interpretácie vedeckej práce. Goldacreovi často chýbajú aj podrobnosti popisovaných štúdií - čo a ako sa meralo, a čo sa z toho dá vyvodiť.

Typickou črtou článkov o vede býva aj ich vysoká podobnosť s tlačovými správami univerzít či inštitútov, v ktorých vedci pracujú. Z neznámych dôvodov novinári píšuci o vede málokedy dávajú priestor aj iným ľuďom ako priamo autorom štúdie, čo je inak v bežnom spravodajstve nepredstaviteľné. Tí otrlejší dokonca tlačovú správu v skrátenej verzii publikujú ako vlastnú prácu (nič výnimočné ani u nás, ako príklad viď nedávny článok Miroslava Vajsa v Pravde o chôdzi psov vs PR správa). Spoliehanie sa len na tlačové správy zvyšuje riziko, že výsledky štúdií sú nafúknuté a verejnosť bude dezinformovaná.

Vedecký dôraz na dokazovanie formou vyčíslenia dopadov robí novinárom tiež problémy. Médiá ľúbia ohromujúce čísla. Zo štúdií si vyberajú práve tie najpôsobivejšie, hoci za cenu skreslenia výsledkov. Goldacre kritizuje používanie tzv. relatívneho zvýšenia rizika. „Vedci z Veľkej Británie zistili, že pacienti dlhodobo užívajúci lieky s obsahom ibuprofenu, majú až o dvadsaťpäť percent vyššie riziko infarktu," informovala u nás pred pár rokmi Markíza, podobne ako mnohé britské médiá. Čo je ale podstatnejšie, tvrdí Goldacre, je uvádzať absolútne zvýšenie rizika. Relatívne zvýšenie sa môže javiť vysoké, ale čo keď je absolútne riziko tak či tak mizivé? V prípade ibuprofenu je ten nárast absolútneho rizika z 0,4% na 0,5%. Alebo ešte inými - a pre divákov najzrozumiteľnejšími - slovami: podľa štúdie dlhodobé užívanie ibuprofenu na predpis prispieva k extra jednému infarktu na tisíc pacientov, ktorí liek dlhodobo berú.

Ktorá má najsexi chôdzu?

Honba za senzáciami a ignorancia vedeckých metód je plodnou pôdou pre pašovanie pseudovedeckých materiálov od firiem priamo či v zastúpení od PR agentúr. Goldacre uvádza viaceré prípady kváziodborníkov na výživu či alternatívnu liečbu, ktorým médiá dávajú priestor pre ich smelé vyhlásenia napriek tomu, že sami mávajú finančný záujem na predaj magických piluliek, prípadne nemajú na svoje tvrdenia žiadny odborný kredit typu štúdie publikovanej v odbornom periodiku. Výnimkou nie je ani falošné používanie titulu či akreditácia na obskúrnej korešpondenčnej škole. Dr Cliff Arnall z Cardiffskej univerzity a jeho vzorec pre najdepresívnejší deň roka  (sponzorovaný cestovnou kanceláriou) dorazil aj ku nám, a to s úctivou úvodnou formulkou Britskí vedci zverejnili štúdiu..." (TA3). Iný príklad:

Herečka Jessica Alba (26) má tú najsexi chôdzu! Aspoň to tvrdí tím matematikov zo slávnej univerzity v britskom Cambridgei, ktorý zistil, že švih a pôvab ženskej chôdze určuje pomer jej bokov a pásu. Ako píše britský Daily Telegraph, ideálom je podľa vedcov pomer 0,7. A tomu sa najviac priblížila práve mladá americká herečka...

Aj toto sa predminulé leto dozvedeli čitatelia Nového Času. Neboli v zlej spoločnosti, správu si mohli pozrieť aj v americkej Fox News či prečítať fanúšikovia časopisu TIME. Opäť niečo tváriace sa ako vedecké zistenie - ale šlo o podfuk, píše Goldacre. On sám bol totiž predtým oslovený PR agentúrou zastupujúcou kozmetickú firmu, ktorá mu ponúkala peniaze za to, aby podporil výsledky ich pripravovaného prieskumu o najsexi ženách nejakým vzorcom či teóriou, keďže „komentár od odborníka a jeho vzorec by dali nášmu prieskumu väčšiu váhu." Dokonca mu aj povedali, ktoré faktory by mali byť dôležité a ktoré ženy by mali uspieť, hoci ich prieskum názorov mužov sa ešte ani neuskutočnil. Navyše, matematik z Cambridge, ktorý prácu pre PR agentúru nakoniec zobral, po publikovaní článkov vyhlásil, že nešlo o žiadnu serióznu matematiku, že to nerobil žiadny tím ale on sám a že Alba bola v skutočnosti v rebríčku až siedma a prieskum v skutočnosti vyhrala Angelina Jolie.

Ako zlepšiť informovanie o vede

Hoci Goldacre si najväčší dešpekt necháva pre novinárov, ktorí ý si nerobia dobre svoju robotu, dôležité je podľa neho aj vzdelávanie samotnej verejnosti. Problémom podľa neho je, že už v školách chýba vyučovanie metód kritickej analýzy vedeckých postupov. Mnohé úspechy, ktoré si pripisujú homeopatické a iné alternatívne formy liečenia sú podľa Goldacrea často ľahko vysvetliteľné štatistickými zákonitosťami či jednoducho placebo efektom - a to by mala vedieť rozoznať aj široká verejnosť. Pomôcť by mohlo aj zvýšenie transparentnosti vo farmaceutickom výskume. Problémom je totiž zamlčiavanie neúspešných pokusov, a publikovanie len tých úspešných, čo celkovo spomaľuje pokrok vo výskume.  Navyše pri výskume sponzorovanom farmaceutickými firmami je tento nepomer ešte vyšší, čo môže súvisieť s ich finančnými záujmami. V neposlednom rade by sa viac mali ozývať samotní vedci či ich združenia (sám Goldacre píše pravidelný stĺpček do denníka The Guardian), v prípade zdravotníctva lekári a ich inštitúty či poisťovne. Príkladom môže byť rovno britský NHS. Rovno v strede ich hlavnej stránky nájdete rubriku Behind the Headlines, ktorá v prístupnej forme hodnotí kvalitu a možné metodologické problémy vedeckých štúdií aktuálne citovaných britskými médiami.  „Ľudia, ktorí používajú sociálne siete by sa nemali znepokojovať kvôli tomuto článku," píšu dnes autori z NHS o aktuálnom článku Daily Mail, ako vraj používanie Facebooku môže zvýšiť riziko rakoviny...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Píše Ivan Mikloš

Zúfalo potrebujeme úspešnú vládu. Zatiaľ to tak nevyzerá (píše Ivan Mikloš)

Reformy potrebujú politickú váhu.


Už ste čítali?