Sú naše médiá plné pravičiarskych expertov, a je to problém?

Účelom série článkov o expertoch v médiách nebolo len statické popísanie ich citovanosti, ale aj pokus hľadať širšie súvislosti a dopady na verejnú diskusiu, ktorú títo experti ovplyvňujú. V dnešnom článku sa zameriame na názorové rozvrstvenie mediálne citovaných expertov. Pre spoločnosť je totiž najlepšie, ak médiami usmerňovaná verejná diskusia zahŕňa dostatočne širokú rôznorodosť expertov pri zachovaní čo najvyššej kvality argumentov.

Tvoria na Slovensku mediálne citovaní experti pre krajinu optimálnu skupinu?

Mediálne najcitovanejší experti pôsobia hlavne v mimovládnych výskumných inštitútoch, tzv. think-tankoch . Druhou veľkou skupinou sú odborníci na vysokých školách, prípadne v štátnych expertných inštitútoch na čele so Slovenskou akadémiou vied. Treťou, najmä v ekonomickej oblasti, silnou skupinou sú experti pôsobiaci v súkromnej sfére, a to najmä v komerčných bankách.

Pozrime sa na ich názorovú orientáciu podľa inštitúcií (o začlenení medzi ľavicu, stred, či pravicu sa dá dlho diskutovať – naše označenie by malo v priemere sedieť pre ľudí z daných pôsobísk s tým, že určujúci je postoj z týchto inštitúcií médiami najviac citovaných ľudí; nejde ani tak ako sa ľudia z inštitúcií sami označujú, ale ako ich vnímajú kolegovia, médiá či verejnosť):

Zdroj: M.Dubéci, citácie za rok 2006, pozri metodológiu rebríčkov top 25

*len bankári z top 25 najcitovanejších ekonómov, celkové číslo pre bankárov môže byť odhadom okolo 650
**len učitelia z top 25 najcitovanejších ekonómov či politológov, celkové číslo ľudí z univerzít môže byť odhadom okolo 600
x-opravené 5.3, namiesto chybných 154, xx-opravené 21.3, namiesto chybných 103

Jasne teda dominuje pravica v orientácii expertov, a ich pôsobiskami sú najmä banky a think-tanky. Presný pomer na celkových zmienkach je problematické určiť, keďže daný expert môže povedať niečo neutrálne, respektíve z pohľadu názoru všetkých konsenzuálne, hoci je inak pravičiar. Hrubým odhadom by sa dalo povedať, že v oblasti politiky a ekonomiky bola minulý rok asi polovica expertných zmienok z pohľadu pravice, tretina neutrálna, a zvyšná šestina z pohľadu ľavice či názorového stredu.

Je táto dominancia pravice výsledkom jej úspechu v kvalite expertných argumentov, alebo inými faktormi?

Úloha médií vo výbere expertov

Ľavicový politológ Eduard Chmelár vníma situáciu v slovenských médiách kriticky:

Už niekoľko rokov poukazujem na alarmujúci jav, že z mainstreamových médií sa vytratila elementárna pluralita, zmizla podstatná časť žurnalistického názorového spektra. Médiá hovoria takmer jednotným tónom. To podstatne vplýva na výber osobností, ktoré sú mediálne nasadzované ako experti.
...Významnú úlohu tu však ešte stále zohráva politická orientácia a najmä celková vzdelanosť a rozhľadenosť novinára (v našich pomeroch osobitne nízka). Redaktor, ktorý často nemá ani elementárnu predstavu o skutočných kapacitách a autoritách v príslušnej oblasti, siaha po „expertovi“ často na základe osobných sympatií alebo (čo je ešte častejšie) frekventovanosti dotyčného mena v iných médiách. Novinári si v rámci svojej profesijnej skupiny takto neraz uľahčujú prácu, vymieňajú si telefónne čísla na odborníkov alebo sa snažia získať do svojich relácií tých, ktorých už videli inde – bez ohľadu na ich skutočnú odbornosť. Za všetko hovorí tabuľka, ktorú ste uviedli. Menujte mi renomovaného ekonóma, ktorý – pri všetkej úcte – berie vážne Martina Chrena...
…Bez ohľadu na to je zrejmé, že nerešpektovanie týchto [ľavicových] osobitostí výrazne deformuje verejnú diskusiu na Slovensku. Médiá prejavujú výrazný nezáujem o názory odborníkov z ľavého spektra, výsledkom čoho je, že aj mainstreamové sociálnodemokratické návrhy sa vnímajú ako avantgarda, hoci to nie je tak – len ich priestor je zúžený. V tomto ohľade si myslím, že na Slovensku je situácia vyhrotenejšia ako v krajinách západnej Európy, kde je diskurz uvoľnenejší a otvorenejší. Značný podiel má na tom práve správanie médií.

Šéf INEKO Eugen Jurzyca (tento blog je jedným z projektov INEKO), inak bežne vnímaný ako expert pravice, zase tvrdí, že sa ani necíti ako pravičiar, a ani si nemyslí, že pravičiari dominujú skupine mediálne citovaných expertov:

Nemyslím si, že v diskusii dominujú pravičiari. Dominujú ľudia, ktorí sledujú svetové trendy vo vývoji spoločnosti a hľadajú optimálne riešenia. Iba sa zdá, že sú to pravičiari, pretože ostatné polstoročie ukázalo, že systémy založené na prevažujúcom štátnom vlastníctve, regulovaných cenách a ekonomickej izolácii sú neúspešné. Keďže tieto systémy presadzovali najmä (nie však iba) strany, ktoré sa nazývali ľavicové, ich kritici sú automaticky považovaní za pravičiarov. Ak by sme (nesprávne ale bežne) definovali ľavičiarov ako tých ktorí to myslia s ľuďmi dobre a majú s nimi súcit a pravičiarov ako tých, ktorí vidia svet len cez peniaze a nevnímajú obyčajného človeka, tak si myslím, že v diskusii nedominujú pravičiari, skôr naopak. Za pravičiara asi väčšina označí človeka, ktorý je za postupné predlžovanie veku odchodu do dôchodku. Ak sa vek nebude predlžovať postupne, bude sa musieť predĺžiť naraz a doplatí na to jedna veková skupina. Tak kto to myslí s ľuďmi dobre?

Jurzyca vidí delenie na pravicu a ľavicu ako umelé podľa neho on sám ako aj projekty INEKO sa skôr identifikujú s cieľom efektívnosti:

Štáty dnes súťažia v konkurenčnom prostredí podobne ako firmy. Koľko priestoru pre ideologické určenie miezd má manažér firmy fungujúcej v konkurenčnom prostredí? Takmer žiaden. Ak výrazne (akože ľavicovo) zvýši mzdy, konkurencia ho porazí, ak výrazne mzdy zníži (akože pravicovo), konkurencia ho porazí tiež. Mzdy môže ale zvýšiť, ak riadi firmu efektívne. „Efektívne“ nie je pravicovo. Ani na úrovni firmy, ani na úrovni štátu. Nakoniec, pozitívny vplyv „rovnej dane“ na pomoc chudobným je toho dôkazom.

Novinári, ktorí sa k téme vyjadrili, vidia dominanciu pravice tiež buď ako falošný problém, alebo ho vnímajú skôr ako problém len čiastočne zavinený médiami. Juraj Porubský, vedúci ekonomického spravodajstva v Pravde, napísal:

Hlavný problém na Slovensku je, že ak niekto používa ekonomické argumenty, automaticky je označený za pravicového a liberálneho. Naopak dogmatické názory sa označujú za ľavicové, prípadne socialistické a pod. My sme napríklad spravili rozhovor s Petrom Havlikom s viedenského WIIW, išiel z prvej strany a to je podľa mňa čisto ľavicový ekonóm, stačí si pozrieť ten rozhovor a je vidno, že drvivá väčšina veci sú v našom vnímaní pravicové názory. Ja by som sa skôr spýtal, prečo používam názory ľudí, ktoré nie sú pravdivé, alebo nie sú podložené, alebo sú účelovo spojene s nejakým záujmom a my ich vydávame za nezávislé - tak znie správna otázka. Môžeme sa baviť o nízkej profesionalite novinárov, o časovom faktore, o nedostatku spätnej väzby, o nedostatku kvalitných analytikov, o chýbajúcej histórii, o žiadnych dátach a pod. príčin je veľa. Nemyslím si, že by príčinou bolo, že novinári nechcú diskusiu alebo že chcú prezentovať jeden názor, to ani veľmi nie. Nám napríklad ide o to, aby pri schvaľovaní rozpočtu k nemu povedal niečo niekto, kto ho aspoň videl. môžem vám povedať, že v deň schválenia rozpočtu ho videl tak možno jeden ekonóm (nezávislý), aký ma zmysel pýtať sa niekoho iného? Celkovo je všetko v SR obrazom spoločnosti. užšia intelektuálna základňa, par dobrých ľudí v každej oblasti, obmedzená diskusia, spoločenská i politická. Kedy bola napríklad dobrá politická diskusia o ekonomike -nejaká, kde sa naozaj používali argumenty a boli rozličné názory a niečo divákovi - poslucháčovi dala?

Reportér ekonomického spravodajstva TA3 Martin Baranovič hovorí, že okrem kvality expertov je pre médiá dôležitá ich schopnosť a ochota vyjadriť sa k témam:

Áno, vymieňanie telefónnych čísel na ekonómov medzi novinármi a výber respondentov podľa sympatií či podľa frekventovanosti v médiách je častý jav. Platí to však najmä v prípadoch, keď ekonomickú tému spracúvajú neekonomickí redaktori (čo sa môže stať, ak je ekonomický redaktor napríklad na dovolenke, alebo spracúva inú ekonomickú tému). Obracajú sa na kolegov z iných médií a požiadajú ich o pomoc. Rovnako tak robia aj redaktori, ktorí do redakcií ešte len nastúpili a nemajú ešte vybudované kontakty. Časom si však človek urobí názor na jednotlivých odborníkov a buď ich strieda častejšie, alebo hľadá nových. Preto nesúhlasím s názorom, že novinári nemajú elementárnu predstavu o skutočných kapacitách. Je zároveň na dlhšiu debatu, kto je pre koho skutočná kapacita. Pri výbere odborníkov pre televízne spravodajstvo je najdôležitejšia ich flexibilita, ochota a komunikačné zručnosti.
... A kvalita verejnej diskusie? Nemyslím si, že je to s ňou až také zlé. Aj medzi „pravicovými“ ekonómami sú rozdielne názory napríklad na zavedenie eura, na úpravy dôchodkovej reformy, na zmeny v zdravotníctve a podobne. Držím však palce SAV a univerzitám, aby využili možnosť prispieť ku kvalitnej verejnej rozprave a aby sa nebáli vyjadriť otvorene svoj názor.

Názory, že v médiách je nedostatočná pluralita názorov (pri udržaní kvality argumentov), buď zdôrazňujú korene problému v dopyte po expertoch (média ako nekvalifikované, povrchné či zaujaté), alebo v ponuke expertov (neexistencia silných ľavicových think-tankov popri tých pravicových). Na faktor ponuky, konkrétne na financovanie slovenských expertných inštitútov, sa pozrieme budúci týždeň.