reklama

Hedviga: Kordove reportáže mali presné zásahy aj hrubé chyby

Rada STV ma požiadala o zhodnotenie dvoch reportáží Eugena Kordu z relácie Reportéri na STV, ktoré sa týkali prípadu Hedvigy M. a vyšli v októbri a novembri. Tu je môj posudok, napísaný k 6.decembru.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (28)

Záver:

V dvoch skúmaných reportážach nájdeme na Slovensku málo vídané (a pritom pre spoločnosť veľmi potrebné) odhalenia prešľapov v práci polície a ministra vnútra, ale aj nevyváženosť a hrubé chyby autorov reportáže. Nedostatky síce reportáže ako celok značne zoslabujú, ale určite neeliminujú vážne čiastkové zistenia o metódach práce bezpečnostných zložiek.
Celkový dojem z reportáží je preto rozpačitý.


Podrobné hodnotenie príspevkov:

Hedviga – 23.10.2006

Eugen Korda postavil reportáž na porovnávaní výrokov ministra vnútra na tlačovke 12.9 a zápisov vo vyšetrovacom spise. Zo zistení, že viaceré tvrdenia ministra nie sú na základe spisu opodstatnené, vyplýva autorovi záver, že minister vnútra zavádzal či nehovoril k veci.

Porovnávaním so spisom reportáž poukázala na 5 nezrovnalostí:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Minister vnútra na tlačovke povedal

Reportáž Reportérov upozornila

Hedviga (ďalej H.) tvrdila, že telefonovala pred prepadom – ale z jej mobilu neboli hovory prijímané ani uskutočňované v tej dobe

V spise to netvrdila ako istotu, ale možnosť

H. tvrdila, že si dala zablokovať po prepade bankomatovú kartu – ale nedala

Karta bola podľa listu z banky zablokovaná, a táto informácia dokonca v spise chýba

H. tvrdila, že jej hodinky pri prepade ukradli, no prišla s nimi na ďalší výsluch a na otázku o hodinkách nevedela odpovedať

Podľa spisu sa polícia na hodinky nepýtala, a H. sama opravila svoju pôvodnú informáciu. Podľa spisu sú poruchy pamäte pri poraneniach typu H. normálnym správaním

DNA zo slín H. nájdené na lepiacej časti obálky, v ktorej jej prišli ukradnuté doklady

V spise sa o slinách nehovorí, len o DNA, teda mohlo to byť aj neskorším dotykom rúk a manipuláciou

H. tvrdila, že známku po odlepení na obálku späť prilepila, no známka sedela na 100%

V spise expertíza o tom nie je

Šiestou témou reportáže bola otázka legálnosti videozáznamu polície pri výsluchu. Súkromný právnik v reportáži označil video za nelegálne.

Plusy reportáže:
1.Skúmanie postupu polície je vždy mimoriadne obtiažne, keďže minimum informácií je verejných, a o to ťažšie je ich overovanie. Prípad H. sa navyše stal predmetom politického súboja, dokonca súčasťou medzinárodných vzťahov. Preto reportáže zamerané na preverovanie tohto prípadu, ale aj činnosti polície či ministerstva vnútra sú mimoriadne cenené a pre spoločnosť prínosné.

2. Reportáž s pomocou spisu spochybnila tvrdenia ministra vnútra, čím vytvorila tlak na minimálne korektnejšie vyjadrovanie sa štátnych orgánov pri ďalších vyšetrovaniach v súboji o verejnú mienku, ako aj na dôkladnejšie vyšetrenie samotného prípadu H.

Mínusy reportáže:
1. Prvým, a to kľúčovým problémom reportáže je, že minister vnútra Kaliňák nedostal priestor na vysvetlenie nezrovnalostí: či čerpal informácie len zo spisu, a ak nie, tak odkiaľ a prečo, a či je to akceptovateľné. Ak niečo v spise chýba, mala dostať polícia priestor na vysvetlenie, prečo dokument X nezaradila. Pri otázke ne/legálnosti videozáznamu polície mal zase dostať priestor na svoj právny názor zástupca polície či ministerstva vnútra.

2. Vysvetlenie dôkazu zablokovania bankovej karty je jednostranné. Korda cituje spis a ukazuje záznam, podľa ktorého podľa polície nebola karta k 31.8 (6 dní po údajnom prepade z 25.8.) zablokovaná, čím argumentoval aj Kaliňák. Potom Korda ale ukazuje list z banky, podľa ktorého bola na zablokovanie karty prijatá žiadosť už v deň incidentu. Navyše zdôraznil, že tento dôkaz v spise chýba. Lenže nespomenul (v zázname to však vidno), že list bol bankou písaný až 21.9, kým tlačovka ministra vnútra ešte 12.9, teda ten konkrétny list/dôkaz Kaliňák a polícia vidieť nemohli, a ani ho zaradiť do spisu. Rozporné informácie polície zo spisu a neskoršieho listu úradníka banky (tvrdenie proti tvrdeniu) mohol reportér radšej overiť priamo na ústredí v banke, takto ostal rozpor nevyriešený. Korda sa ale uchýlil rovno k záveru, že „teda neklamala Hedviga Malinová, ale ktosi iný.“

PS Banková karta bola podľa ukázaného listu banky odblokovaná 31.8, teda práve k dátumu, kedy mali policajti blokovanie zisťovať. Možno došlo takto k omylu polície, ak zisťovala len stav k 31.8, a nie aj obdobie hneď od 25.8. To len možná hypotéza na okraj, ktorá by sa mala dať stále overiť.

3. Alternatívne vysvetlenie, že DNA sa na lepiacu časť obálky mohla dostať nie slinami, ale aj dotykmi rúk a bežnou manipuláciou by si žiadalo oslovenie experta (napríklad pôvodného znalca), ktorý by takú možnosť pripustil či vylúčil. Takto reportér divákovi nepomáha rozoznať, nakoľko je alternatívne vysvetlenie k pôvodnému dôveryhodné a nezavádzajúce.

4. Korda sa dopustil nepodloženého, všeobsiahleho záveru na konci reportáže:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Z príbehu Hedvigy Malinovej tak možno vyčítať aj to, že hoci tvrdenia štátnych orgánov dokázali presvedčiť mnohých, pochybnosti predsa len zostali. To, čo doteraz tvrdili totiž nezodpovedá ani skutočnosti, ani vyšetrovaciemu spisu.

Reportér porovnával spis s informáciami ministra vnútra, a výpoveďou H. To všetko samozrejme môže, ale nemusí korešpondovať so skutočnosťou. Inými slovami, čo nie je v spise môže byť stále pravdivé, a naopak, čo je v súlade so spisom nemusí pravdivo vypovedať o skutočnosti. Konštatovanie, že tvrdenia štátnych orgánov nezodpovedajú skutočnosti, je nepodložené a nekorektné.

Navyše, dikcia tohto záverečného konštatovania navodzuje dojem, že všetky doterajšie tvrdenia štátnych orgánov v prípade H. neboli ani pravdivé a ani zodpovedajúce spisu, kým reportáž sa sústredila iba na niektoré, ako to avizoval jej úvod:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Podľa záverov vyšetrovateľa a prokurátora sa skutok nestal. Pri skúmaní celého prípadu sme však narazili aj na viaceré nezrovnalosti, zavádzanie, či dokonca porušenie zákona zo strany štátnych orgánov. Na závere vyšetrovania to síce nič nemení, poukazuje to však na evidentnú snahu polície aj ministra vnútra postaviť verejnú mienku proti študentke a vytvoriť oblak dôvery voči štátnym orgánom.

Mimochodom, ak tvrdenia štátnych orgánov naozaj nezodpovedali skutočnosti či spisu, prečo to potom nič nemení na závere vyšetrovania?

Chybou tiež bolo, že z ponúknutých nezrovnalostí nie je zrejmé, aká veľká a aká dôležitá časť dôkazov mala nezrovnalosti – 10%, 90%, či koľko? Divák tak nemá možnosť dobre posúdiť závažnosť reportáže, pretože mu nebol objasnený kontext nezrovnalostí. SME z 14.9. napríklad ako ďalšie dôkazy polície proti H. spomína absenciu mokrej či zablatenej blúzky (hoci mala spadnúť do mokrej trávy), nespoznanie osoby totožnej s ňou vytvoreným identikitom pri tzv. opoznaní, či pravdepodobnosť zhodnosti písma na blúzke s Hedviginým písmom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

(pokračovanie posudku o druhej reportáži zajtra, vrátane stanoviska E.Kordu)

Gabriel Šípoš

Gabriel Šípoš

Bloger 
  • Počet článkov:  663
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu