SPW: Počet obetí dopravných nehôd klesá, Markíza ich ukazuje viac

Vlani bolo podľa štatistík polície na cestách usmrtených 560 ľudí, najmenej od roku 1989. Podobne sa vyvíjajú aj počty ťažko zranených. Počet obetí klesá od roku 2003, keď o život prišlo 643 ľudí - o 83 viac ako minulý rok.

Inak to ale vyzerá v spravodajstve Markízy, kde v počte reportáží jednoznačný trend nie je. A naopak, počet obetí, o ktorých reportáže Markízy informujú počas roka rapídne rastie: z 21 obetí v roku 2003 na 36 v minulom roku, ako dokumentujú čísla monitorovacej agentúry Newton IT:

Opäť teda prípad, keď spravodajstvo hovorí viac o samotnej televízii a jeho tvorcoch, ako o vývoji spoločnosti, ktorú spravodajstvo pokrýva. A píšem o tom preto, lebo je pre divákov dobré vedieť, kedy sú príspevky odrazom reality, a kedy práce média.

Hríb vysvetľuje konflikt záujmov: Šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb napísal v aktuálnom čísle výborný úvodník ku kauzám Rehákovcov a Valka. Výborný preto, lebo svojim čitateľom vykladá karty na stôl. Na najprominentnejšom mieste periodika vysvetľuje svoje formálne (spolumajiteľstvo .týždňa, právne zastupovanie) aj neformálne (kariérny obdiv) väzby k osobám súčasnej kauzy. Čitatelia .týždňa tak jasne vedia, s akými konfliktami záujmov sa bude redakcia .týždňa boriť pri písaní/nepísaní o prípade Rehákovcov. Toto vysvetlenie negarantuje lepší článok ku kauze, ale dáva čitateľom väčšiu moc tú prácu odkontrolovať, prípadne hľadať prácu iných, menej naviazaných novinárov. A úvodník je výborný aj preto, lebo si nespomínam na podobnú férovosť v obdobných prípadoch iných médií. Dlhé roky Pravda viackrát písala o svojom vtedy ešte majiteľovi Širokom bez akéhokoľvek priznania konfliktu (to prišlo až v tohtoročných článkoch tesne pred oznámením zmeny majiteľa). Podobne prípad skupinka v SME. Až po týždňoch si dôslední čitatelia mohli z článkov SME poskladať, aké sú vlastne väzby medzi vtedajším šéfredaktorom Šimečkom a inými údajnými členmi tzv. skupinky. A čo to mohlo znamenať pre spravodajstvo denníka. No a nad férovosťou komerčných televízií v informovaní o prípadoch svojich majiteľov asi netreba ani rozmýšľať.

PS Z dvoch doterajších krátkych článkov sa nedá jednoznačne usudzovať, nakoľko je redakcia .týždňa schopná eliminovať vnútorné tlaky pri písaní o kauze. Ale je celkom zaujímavé, čo na rozdiel od ostatných médií v .týždni ku kontextu prípadu neodznelo: že Ladislav Rehák je viacročným sponzorom KDH, že jeho meno je na zozname agentov ŠtB, a že meno jeho syna, čo zostáva vo väzbe, je na údajnom mafiánskom zozname polície, ktorý unikol do médií... Možno to s prípadom nijako nesúvisí. Ale sotva si viem predstaviť, že by .týžden takéto informácie pri iných prípadoch vynechal.

PPS Hlavná výčitka .týždňu v tomto prípade ale je, že je veľká škoda, že meno Ladislava Reháka padlo v týždenníku prvý raz až teraz. Prečo o menách majiteľov, prípadne ich pozadí neinformovať na webstránke, respektíve v tiráži? To tiež patrí k férovému prístupu k čitateľom.