SPW: Dve choroby novinárskeho jazyka

"Stálicou" medzi chybami je klišé. Koľkokrát ste už čítali v titulku spojenia ako "dať zelenú", "dať zbohom", "kameň úrazu" alebo "naberať na obrátkach". Tisíckrát obohraté metafory už dávno "stratili lesk" ale pre novinárov sú vždy poruke a editori ich z časových alebo iných dôvodov prehliadajú. Najviac novinárskych gýčov tohto typu čítavam na športových stranách. Pri zbežnom pohľade na nedávne vydania novín som napríklad našiel: " Česko hrobárom hokejových nádejí " ( HN ), " Rusi rozšírili zlatú zbierku " ( HN ), " Majster zomrel na streleckú nemohúcnosť " ( SME ), " Stümpelovi to cez víkend sypalo " (SME), " Americkú zlatú žatvu naštrbila iba Blonská " ( Pravda ). A prečo klišé vadia, keď vlastne pomáhajú vyjadrovať ideu? Pre to isté, prečo vadí nejaký donekonečna hraný hudobný hit. Svojim opakovaním strácajú na hodnote, a teda ich schopnosť zaujať a pripútať čitateľa postupne klesá. A okrem toho obmedzujú používaný jazyk a kradnú šancu tvorivosti.

Noviny a televízne správy sú preplnené ďalšími, hoci menej okatými príkladmi výrazov, ktoré majú podobný charakter. Namiesto o peniazoch sa píše o "finančných prostriedkoch" a ich dostatku sa povie "zabezpečenie zdrojov". Zákony pochádzajú "z dielne ministerstva". Ľudia nebývajú presvedčení či odhodlaní, ale "vyjadrujú odhodlanie a presvedčenie" a akékoľvek závery "možno konštatovať". Samozrejme, hranica medzi originálnou metaforou a klišé je dosť hrubá a klišé z novín nikdy nezmizne, tak ako nezmizne z bežných dialógov medzi ľuďmi. Ibaže mám dojem, že v novinách je ho viac, ako by mohlo byť, keby redakcie investovali viac energie do editovania. Počas môjho krátkeho pôsobenia v Hospodárskych novinách sme spolu s Martinom Jarošom spravili spravodajský manuál, ktorého cieľom bolo aj obmedziť používanie klišé. Zdalo sa nám, že HN trpia touto chybou jazyka viac ako konkurenčné tituly. Chceli sme čo najviac odstrániť klišé z novín a úplne od nich očistiť titulky článkov tak, že sme niektoré klišé pomenovali a navrhli ich náhradu. Manuál sa ale stihol dostať iba do pripomienkového konania. Ak by sme zostali v HN, stal by sa záväzný, takže používanie klišé by bolo netolerovanou chybou.

Ďalšou opakujúcou sa chybou, v ktorej opäť vyhrávajú Hospodárske noviny, je nadužívanie žargónu, teda zažitých výrazov používaných skupinami ľudí z nejakej profesie, športu či kultúry. Ako asi čitateľ, hoci aj informovaný díler z devízového trhu či stavbár, trávi termíny ako "apreciácia meny" alebo "úžitkové vlastnosti stavby"? V spomenutom manuáli som ako odstrašujúci príklad použil vetu z HN, ktorá by sa hodila do Guinnessovej knihy:

"Medzi najčastejšie výhrady uvádzané účastníkmi trhu patrila podľa správy najmä neúmerná zdĺhavosť procesov, značná byrokracia, extenzívne posudzovanie žiadostí účastníkov trhu, prehnane tvrdá interpretácia ustanovení právnych noriem v neprospech účastníkov konania a v niektorých prípadoch aj nekompetentnosť, resp. nízka odborná kvalifikácia pracovníkov prvého stupňa ÚFT."

Obhajoba, že médium ekonomického zamerania si niečo podobné môže dovoliť, pretože cieľovú skupinou sú informovaní čitatelia, neobstojí. Žiadny bankár podľa mňa nestojí o noviny, ktoré píšu rovnakým jazykom ako formálna korešpondencia medzi oddelením analýz a dílingu. Nehovoriac o tom, že sa takto noviny dobrovoľne zbavujú šance získavať menej erudovaných čitateľov. Na kurze How to write business story agentúry Reuters nám vtĺkali do hlavy poučku: avoid the jargon. A keď už žargón, tak len s vysvetlením. To je politika agentúry, ktorá patrí medzi to najodbornejšie a najpresnejšie čo poznám. Nepotrebuje odbornosť predstierať používaním nezrozumiteľných slov a výrazov.