reklama

„Pre novinára je principiálna vec vedieť, pre koho píše"

Novinár Lukáš Milan rozpráva, prečo odišiel z denníka Pravda po zmene jeho majiteľa

Písmo: A- | A+
Diskusia  (103)
Pohoda za starého vedenia:
Pohoda za starého vedenia: (zdroj: pravda.sk)

Lukáš Milan (28) začínal so žurnalistikou v STV. Na jeseň 2006 prešiel do denníka Pravda, ktorú pár mesiacov predtým kúpili od Juraja Širokého britskí mediálni podnikatelia zo skupiny Daily Mail and General Trust. V januári 2008 viedli jeho články o podivných obstarávaniach na ministerstve obrany k odstúpeniu ministra F. Kašického. Od júna tohto roku pracuje pre týždenník Plus 7 dní.


1.marca tohto roku agentúry zverejnili správu, že Pravda mení vlastníka. Kedy si sa to ty dozvedel?

Všetci sme sa o tom dozvedeli 1.3., nie však z agentúr, ale šéfredaktor Juraj Porubský si nás všetkých zavolal na piate poschodie. Zvolal všetky kreatívne výrobné oddelenia (domáce, šport, kultúru, ekonomiku, zahraničie atď.), klasických novinárov s tým, že nám musí niečo oznámiť. Veľmi stroho nám oznámil, že došlo k zmene vlastníckej štruktúry. Kúpila nás Florena, česká akciovka a zároveň nám oznámil, že zatiaľ čo sa týka personálu, sa nič nemení. Stále nás vyzýval, aby sme neklesali na duchu, že budeme robiť najlepšie noviny, ako vieme a jednoducho budeme pokračovať v tom, čo sme robili dovtedy.

Čo vám povedal o Florene?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O Florene nám nepovedal veľa. Jednoducho povedal, že je to Florena a myslím, že tam padlo slovo J&T. J&T sa priznala k tomu, že na to poskytla kapitál.

Aký bol z nového vlastníka tvoj dojem, dojem redakcie?

Prvé otázky boli, či sa bude prepúšťať a tak. Na toto Juraj nevedel odpovedať, nikto nič nevedel. Fyzicky k výmene vedenia a redakcie došlo až neskôr, o vyše mesiac. Od 1.marca tuším do 14. apríla sa nič nedialo, až potom došlo k zemetraseniu. Niektorí boli zneistení. Boli tam starší novinári od roku ´89 a zažili veľa výmen. Tí to brali tak, zase nás niekto kúpil a hotovo. Niektorí z toho neboli nadšení. Hlavne potom, keď sme počuli, čo to je, aká Florena. Začali sme si ju sami ako novinári lustrovať a zistili sme, že v tom predstavenstve sedeli dve tri dievčatá, ženy 25-26 ročné, o ktorých sme týždeň-dva dozadu písali v súvislosti, že nejaké mladé baby sedia v nejakej veľmi dôležitej spoločnosti (GŠ: šlo o Ibertax, záhadnú firmu vo víťaznom konzorciu na diaľničný mýtny systém). Nepamätám si presne už v akej súvislosti to bolo. Kolega prišiel s tým, že v predstavenstve našej firmy sedia tie baby, o ktorých sme písali, že majú profil na Facebooku .... (úsmev)

Vnímali ste to aj nejako v súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sme si to spočítali, apríl, máj a v júni sú už voľby. Ak by chceli tie noviny nejako radikálne zmeniť, do tých volieb to nestihnú. Uvažovali sme teda nad tým, na čo to kúpili. Je to biznis na čas po voľbách alebo s tým majú nejaké iné zámery? Sami v redakcii sme nevedeli, čo s tým vlastne chcú. Možno tí vyššie postavení, ktorí boli v kontakte s novými majiteľmi, možno vedeli, ale my dole, tí čo sme písali, sme nič nevedeli. Ja osobne som vychádzal z toho, že nemajú šancu stihnúť Pravdu prerobiť. Noviny sa nedajú prerobiť len tak zo dňa na deň. Aj keď potom ma trochu vyviedli z omylu, že dajú sa. (úsmev)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Milanov článok, ktorým začal pád ministra Kašického.

Nové vedenie so šéfredaktorkou Norou Sliškovou nastúpilo začiatkom apríla a dosť rýchlo sa spustili výmeny, respektíve postupne väčšina kľúčových ľudí odišla. Prečo?

Boli dve skupiny ľudí. Jednej skupine naznačili alebo jednoznačne povedali ešte v ten deň, tuším v utorok to bolo, kedy prišiel majiteľ Biermann a predstavil sa, že je majiteľ. Či je naozaj majiteľ, to doteraz nikto nevie. Na poradu redakcie prišiel s tým, že on je majiteľ. Bolo naznačené, že Juraj ty si skončil, môžeš sa zbaliť a odísť, asi takým štýlom. Juraj vlastne okamžite odišiel.

Nevieš aké boli dôvody, v čom bol pre vedenie neprijateľný?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Oficiálne pre neho nemali žiadnu adekvátnu pozíciu a neoficiálne, aj to vidieť z tých novín ako teraz vyzerajú, že mali inú predstavu o novinách ako mal Juraj. Juraj mal svoju koncepciu, robil aj na zmene formátu. Tlačil noviny nejakých smerom, dával im svoju tvár.

V akom smere by si ten smer bývalého vedenia charakterizoval? Myslíš formálne či ideologicky, obsahovo?

Aj formálne. Prechod na malý formát, to bolo Porubského dieťa. Aj ideologicky z novinárskeho pohľadu, že ideme tvrdo po tejto veci, ideme kritizovať vládu, populizmus, ktorý vtedajšia vláda robila, ideme po tom, že jedno hovoria a iné robia, že tie verejné financie sú rozbité... Juraj aj so svojou zástupkyňou Zuzanou Petkovou mali tendenciu, že noviny nemôžu len informovať tak sucho, ale mali by aj interpretovať fakty. Napr. že nestačí napísať, že máme schodok napr. 5,8% HDP, ale interpretovať čo to všetko znamená, aké to bude mať dôsledky. To bolo pri každom článku, máme nejaký fakt a teraz ho interpretovať. Toto bola vlastne cesta, ktorou šiel Juraj aj Zuzana Petková a pred nimi tiež Petr Šabata. Tento fakt novému vedeniu zrejme nevyhovoval.

Čo bol ich cieľ? Ako sa prezentovali, keď prišli? V úvodnom článku pre verejnosť stálo, že Pravda sa vráti k serióznejšej, klasickej žurnalistike.

Aj na základe rôznych výskumov, staré vedenie prišlo na to, že noviny už nie sú prvotný zdroj informácií, navyše ľudia čítajú tieto informácie niekedy popoludní, keď majú čas a večer si nechcú čítať iba tvrdé správy, nejaké škandály atď. Preto aj staré vedenie tlačilo, aby noviny mali aj nejakú oddychovú funkciu. Nové vedenie začalo túto oddychovú funkciu, relax, škrtať. "Toto je zbytočné" a nazývali to bulvár. Bulvár to však nebol. Neviem podľa akej definície vychádzali. Áno, neboli to hardnews, ale boli to nejaké softnews plus nežurnalistické žánre. Tieto všetky žánre začali vytesňovať, začali im zmenšovať priestor a presadzovali tvrdé politické spravodajstvo. Nové vedenie prišlo s filozofiou, že domáce oddelenie je výkladná skriňa a sú základ novín, plus ešte ekonomika, na nich musia stáť tieto noviny. Toto nám aj povedali.

Z tvojho hľadiska ako domáceho redaktora to teda vyzeralo ako väčšia šanca realizácie, a napriek tomu...

Áno, ono to tak najprv vyzeralo.

Robil si hlavne vonkajšiu bezpečnosť, obranu, verejnoprávne médiá...Tak ako je možné, že novinár ktorý bol jedným z najzbehlejších v problematike obrany v posledných rokoch u nás, odišiel, hoci Pravda sa šla orientovať na viac domáce spravodajstvo?

Je pravda, že sa noviny išli viac orientovať na domáce spravodajstvo, ale potom nastali určité veci, ktoré čitateľ nemá šancu vidieť. So zmenou vedenia sa zmenili aj určité personálne vzťahy, jednak personálne, a potom aj obsahové v zmysle, že zrazu niektoré témy boli nepriechodné. Zrazu témy, ktoré som predtým navrhoval, v štýle: je to problém, poďme to napísať, nikto nechcel. Zrazu som bol odbíjaný s tým, že koho to zaujíma, to by sme právne neustáli. Vždy sa našiel dôvod prečo nie, ale nehľadal sa spôsob ako to spraviť, ale skôr ako to nespraviť

Vieš povedať nejaký príklad?

Môžem povedať príklad, netýkal sa však konkrétne mňa. Ešte tesne pred voľbami sa konala tlačová konferencia Ivana Mikloša, bolo to o PPP-projektoch a o diaľniciach. Bola tam kolegyňa, ktorá napísala správu. Tu správu som videl, bola v internom redakčnom systéme a bol som zvedavý na to, ako vyzerá. Ivan Mikloš na tejto tlačovke povedal, zhruba citujem:“...na týchto PPP-projektoch budú profitovať mecenáši Smer-u ako je napríklad Juraj Široký.“ Nebolo napísané, že Pravda hovorí ..., bolo to napísané v citáte, keď to povedal Ivan Mikloš. Na druhý deň som našiel článok v novinách a ten citát bol vyhodený. Pýtal som sa kolegyni, prečo tam nedala ten citát. Hoci je pred voľbami, ale písali sme o tom štyri roky, že Široký je blízky Smeru, a keď to povedal Ivan Mikloš, prečo to tam nedať. Konštatovala, že vedenie ju upozornilo, že právne by sme neustáli takéto označenie... Takto sa vlastne menil tón a konkrétne vety v článkoch vo viacerých prípadoch. Teda nie priamo ale pod nejakou inou zámienkou, že nám napríklad hrozí súdny spor, toto nevieme jednoznačne dokázať, hoci sme vedeli atď. Takto sa menili a zmäkčovali články pred voľbami.

Obrázok blogu

Po príchode sľubovalo nové vedenie udržanie nezávislosti a objektivity.


V čase pred voľbami vystúpil Bohumil Hanzel, že má nejaké informácie o financovaní Smeru. Na porade sme riešili, kto to bude písať. Viacerí sme navrhli, že poďme to písať, hoci je to kauza SME. Skončila porada a šéfka nepovedala, kto bude robiť túto tému. Nakoniec sa ani nerobila, uhrala sa do autu s tým, že sa to nerobilo. A potom športový redaktor sa na veľkej porade spýtal vedenia (asi po treťom dni), že prečo domáce oddelenie nerobí kauzu Hanzel. Dostal odpoveď čo sa do toho stará a nabudúce nech si rozmyslí, že čo sa pýta na porade. Tento človek mal ísť na majstrovstvá sveta vo futbale, mal všetko vybavené (víza, letenku). Nakoniec nikam neletel, zostal v Bratislave. Človek, ktorý sa iba na porade opýtal, že prečo sa nerobí táto veľká kauza. Aj pre tento štýl riadenia odišli aj ľudia zo športového oddelenia, ktorá s politikou nemá nič spoločné.

(Pozn. gš: Viktor Kiššimon, novinár o ktorom je reč, mi dôvody jeho trestu vysvetlil takto: Polemika na rannej porade bola čiastočným dôvodom stopnutia mojej služobnej cesty na MS vo futbale. Hlavným bola moja facebookova kritika práce kolegyne novinárky)

Takže v konečnom dôsledku bola kritika vláde bola mäkšia?

Áno. Navrhoval som aj ja témy, napríklad k ihriskám („Dotáciu na ihriská dostali najmä koaliční starostovia“). Nakoniec sa mi ho podarilo napísať keď niekto z vedenia bol na dovolenke, vtedy sa mi podarilo pretlačiť tento článok do novín. Ale v podstate posledný mesiac keď som tam bol, som písal len o počasí. Jednoducho keď som navrhol nejaké témy, boli odsúvané. Tam bol problém. Nikto to nepovedal otvorene, čo sa deje. Keby niekto povedal, dobre, vlastní nás J&T, vlastní nás Smer alebo hocikto iný, a máme takýto a takýto zámer a nechali by rozhodnutie na ľuďoch, či tam chcú zostať a robiť takúto prácu s tým vedomím, že to robia pre takých a takých majiteľov, ale chcú odísť, ale nič také nepadlo. Nikto nevedel a možno ani teraz nevedia, aký majú majitelia Pravdy zámer. Dá sa to len domýšľať.

A práve táto nevedomosť bola pre nás novinárov najhoršia. Mal som kolegu, ktorý odišiel z novín z principiálnych dôvodov, lebo nevedel pre koho píše. Súhlasím s ním. Pre novinára je to principiálna vec vedieť, kto je môj majiteľ a pre koho píšem. Keďže on nevedel, kto je jeho majiteľom, komu dáva svoje meno, povedal si, že to nemá zmysel. Nebude sa podpisovať pod niečo, keď nevie na aké účely je použité jeho meno. To bol ten najskľučujúcejší pocit v tom, že neviem pre koho robím, neviem aký ma s tým ten človek zámer.

Podľa týždenníka .týždeň môžu byť noví majitelia Pravdy blízki Smeru, spomínajú údajného sponzora strany Jozefa Brhela, predtým poslanca HZDS.

Niektorí ľudia z redakcie sa priznali, že Robert Kaliňák mal, neviem či aj stále má, vplyv na personálnu politiku v Pravde po príchode nového vedenia. Toto môžem povedať a pod toto sa môžem aj podpísať.

Čo to znamená? Je blízky majiteľovi?

To neviem povedať, či je blízky majiteľovi alebo je dokonca sám podieľnikom. Ale stačí sa pozrieť, keď tam vystupuje Karol Biermann ako majiteľ Pravdy a ten istý Biermann bol aj nominantom Smeru na bratislavskom letisku, ktoré patrilo pod ministerstvo dopravy, ktoré riadil Ľubomír Vážny. Nemôžem povedať, či bývalý minister vnútra bol alebo nebol, je alebo nie je blízky. Jedno, čo môžem povedať je, že v čase, keď sa naberali ľudia, Kaliňák mal ten vplyv, že vedel vybaviť aby konkrétneho človeka do Pravdy prijali. Nebudem menovať tých ľudí. Nechcem im poškodiť. To nech si vybavia medzi sebou v redakcii. Ak sa nové vedenie chce podpísať pod to, že politik má vplyv na personálnu obsadenie redakcie, je to ich problém. Ale pre mňa niečo neprijateľné.
Keď som sa toto dozvedel, bol to tiež jeden z dôvodov, prečo nechcem robiť v takýchto novinách. V novinách, kde stačí jeden telefonát od politika a človek tam robí alebo nerobí. Ako môžu byť potom tie noviny nezávislé?

Akí boli predchádzajúci majitelia denníka?

Predtým to bolo inak, vlastnili nás Angličania. Ich nezaujímala obsahová stránka, ich zaujímali len obchodné čísla. Vedenie do obsahu vôbec nezasahovalo. V tom bola redakcia autonómna a to mi vlastne aj viacerí kolegovia hovorili, ktorí zažili Pravdu aj keď ju vlastnil Juraj Široký, pred ním ešte keď to vlastnila zamestnanecká akciovka. Hovorili, že štyri roky, keď Pravdu vlastnili Angličania, bolo najslobodnejšie obdobie. Nikto z majiteľov absolútne nezasahoval.

Vždy som sa na tom smial, keď niekto v diskusiách alebo konkrétne Fico vykrikoval, že nás vlastnia Angličania s nejakým listom, ktorým blahoželali nacistom. Hocikedy to spomenul, keď som sa ho ja alebo niekto z redakcie na tlačovej konferencii pýtal nejakú otázku. Neodpovedal, iba sa nadýchol a hneď spustil svoju naučenú formulu o tom, že nech vysvetlíme ako nás ovplyvňujú. Pritom vôbec nás neovplyvňovali. Sídlo našej regionálnej pobočky bolo v Maďarsku a tí maďarskí manažéri chodili sem tam do Pravdy. S tým, že sa riadila výroba, hľadalo sa, kde sa ušetria peniaze. Menilo sa to, že sa zmenila tlačiareň, teraz sa tlačí v Györi a prílohy sa tlačili v Szegede. Úlohou manažérov bolo racionalizovať výdavky, ale čo sa týka obsahu do toho absolútne nezasahovali.

Ani keď ste písali o britských firmách? Pamätám si, že aj ty si písal o korupčnom škandále s možným politickým dosahom vo vplyvnej britskej zbrojárskej firme BAE Systems.

To vôbec. Nikdy som to nepostrehol. Možno tam niečo bolo, ale ku mne ako k redaktorovi sa to nikdy nedostalo.

Obrázok blogu


Vráťme sa k novému vedeniu denníka. Nemal si nejaký pohovor, kde by ti naznačili, že čo by si mal robiť, a že by si ťa chceli udržať? Že by si cenili, čo si dovtedy urobil pre denník?

Nie, toto nikdy. Dokonca som dostal od nového vedenia úplne vymyslené upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Potom, keď som sa dohodol s novým zamestnávateľom, podal som výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Máj a jún mala byť výpovedná lehota, ale na moje prekvapenie ma šéfredaktorka pustila preč tesne pred júnovými voľbami, keď je v denníku mimoriadne veľa práce.

Preto sa pýtam, lebo strašne veľa ľudí odišlo, a potom bolo vidieť, že v denníku chýbajú ľudia, stránky sa plnili agentúrnymi článkami. Preto by sa logicky mali snažiť tých ľudí udržať.

Keď prišlo nové vedenie, jednak začali ľudia sami odchádzať, dokonca zo športového oddelenia. Jednoducho vedeniu redakcie neprekážalo, že ľudia odchádzajú. Mali nejakých svojich známych zo Žurnálu. Začali ich volať, a potom tí ľudia prichádzali. Potom to došlo do takej fázy, že odišlo tak veľa ľudí naraz a tie noviny to začali cítiť. Aj my sme to cítili, tiež som musel robiť niekedy za dvoch. Musel som niečo písať, boli to väčšinou také všeobecné veci, že čo bolo v agentúre a bolo potrebné to urobiť nejako inak, lepšie. Bolo cítiť, že tých ľudí tam nie je dosť. A navyše bol problém, že ľudia, ktorí sa dlhodobo špecializovali na nejakú oblasť, zrazu museli písať úplne o niečom inom, o čom nemali ani páru. Doslova im nanútili odborné oblasti, ktorým sa vôbec nevenovali, a tak v podstate boli ľahko ovplyvniteľní "radami a usmerneniami" vedenia redakcie, ako by mal článok vyzerať.

Jedna vec sa tam ešte tak viditeľne zmenila, a to sú tí citovaní experti. Určite si si všimol, že sú teraz viac citovaní ako ľudia s ľavicovými názormi, ktorí komentujú udalosti v spravodajstve. Bolo to nejako cielene komunikované alebo to prišlo prirodzene výmenou novinárov?

Keďže som odišiel ešte pred voľbami, len vysvetlím ako fungoval systém s expertmi dovtedy. Mali sme interný zoznam, s telefónnymi číslami a kontaktmi na tých ľudí. Pokiaľ človek robil tému, ktorej sa rozumel, tak vedel komu má zavolať a vedel kto je dobrý, s kým sa mu dobre robí, s kým sa mu nerobí dobre. Nikto nezasahoval, koho máme osloviť. Vždy sa rozhodol redaktor, koho osloví. Ak chcel nejakú tretiu stranu, to rozhodnutie bolo čisto na ňom. Vedenie alebo kolegovia do toho vstupovali až vtedy, keď človek sa v danej oblasti až tak neorientoval, resp. nepoznal odborníka, tak sa poradil.
Ja osobne som sa nikdy nepozeral na to, že tento je ľavicový, tento je viac pravicový. Volal som mu, či sa mi pri tej téme hodí, venuje sa tomu. Nevolal som napríklad politológom, ktorí sedia pri kávičke, majú správy iba z médií a sú v podstate odtrhnutí od politickej reality.
Nevidel by som to tak, že predtým boli iba pravicoví. Kým som tam bol ja, tak sme nemali určené toho a toho oslov. Myslím, že len raz tam padlo "neoslovuj niekoho", ale to len v tej súvislosti, aby nebol ten istý človek v dvoch článkoch vedľa seba v ten istý deň. To je normálne, aby sme vystriedali citovaných expertov.

Si už tri mesiace v týždenníku Plus 7 dní. Tam je tiež iný typ vlastníka (slovenskí mediálni podnikatelia Dukes, Bustin a Šimák). Akú máš skúsenosť s nimi ako s vlastníkmi?

Žiadnu. Lebo ja ako redaktor na najnižšom poschodí s vlastníkmi neprichádzam do kontaktu. Maximálne, že sa stretneme vo výťahu, ale ani to neviem, že sú to vlastníci. Ja ich ani nemám dôvod poznať osobne. Tak si myslím, že by to aj malo byť.

Teda máš pocit, že máte voľné ruky.

Za tri mesiace som sa nestretol s tým, že túto tému nejdeme robiť. Jediné obmedzenia, ktoré som doteraz mal, to bolo buď, že tá téma bola príliš odborná na zameranie týždenníka. Pričom v Pravde by bola priechodná. Keď sa niekto netrafí obsahovo do cieľovej skupiny, samozrejme, že mu článok neprejde. Alebo potom z priestorových dôvodov, keďže časopis má určitý rozsah a počká to na ďalší týždeň. S majiteľmi nemám žiadnu skúsenosť a nevidím dôvod prečo by som mal mať.

Pozerajúc sa na tvoje takmer štyri roky v Pravde, aký máš z toho pocit?

Bol som hrdý na to, že som bol v Pravde, bola tam perfektná partia ľudí, skvelí ľudia, od ktorých som sa veľa naučil a je mi strašne ľúto, že teraz kritizujem tú značku na ktorú som bol pyšný. To, čom sa tam dialo, je však pre mňa neprijateľné nielen z novinárskeho ale aj ľudského hľadiska. To je niečo, čo sa nerobí ani v iných firmách, nie ešte v mediálnych, ktoré by mali byt transparentné, slušné. Od politikov žiadajú noviny slušnosť, poctivosť. A nielen od politikov, ale od všetkých, tak takisto by sa mali správať aj oni, ale to sa jednoducho v Pravde nedialo.

Gabriel Šípoš

Gabriel Šípoš

Bloger 
  • Počet článkov:  663
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu