reklama

Naozaj veria novinárom len 3% Slovákov?

Eduard Chmelár si opäť raz prispôsobil štatistiky pre svoju povrchnú teóriu o našich médiách

Písmo: A- | A+
Diskusia  (179)
Mediálne bubliny SME či Pravdy?
Mediálne bubliny SME či Pravdy? (zdroj: flickr-John Wardell)

Vysokoškolský učiteľ Eduard Chmelár včera v Pravde napísal, že dôvera k novinárom je na Slovensku minimálna, navyše klesajúca, a príčinou je málo názorovej plurality:

Noviny dnes napriek svojej snahe nereprezentujú verejnosť, ale reťazec oveľa užších ekonomických a politických záujmov. ...Tento stav je alarmujúci a dokazuje to aj štatistika. Výskum, ktorý uskutočnili v Sociologickom ústave SAV Z. Kusá a M. Zeman, ukazuje, že kým v roku 1991 verilo slovenským novinárom 6,5 percenta opýtaných, v roku 1999 už len 3,6 a v roku 2008 iba 3,3 percenta.
...Cesta k zvýšeniu dôveryhodnosti novinárov vedie cez zvýšenie plurality médií na Slovensku. Spoločenská objednávka na iný typ žurnalistiky tu dlhodobo existuje. Je absurdné, aby dva mienkotvorné denníky bojovali o toho istého čitateľa a tie isté témy, navzájom sa podobajúc ako Coca-Cola a Pepsi-Cola.Podobné veci podľa agentúr a sme.sk Chmelár prezentoval aj minulý týždeň na brífingu k medzinárodnej konferencii o médiách.

Pozrime sa na tie čísla a argumenty bližšie. Čísla, ktoré Chmelár cituje, pochádzajú z Výskumu európskych hodnôt (EVS), ktorý sa zhruba každých 8-9 rokov robí v desiatkach krajín s množstvom otázok, vrátane o dôvere k tlači (teda nie všetkým médiám). Ide o štandardné reprezentatívne prieskumy na celej populácii nad 18 rokov. Na otázku, akú má respondent k tlači ako inštitúcii dôveru, sa mu ponúkajú štyri typy odpovedí: dve pozitívne (úplne, skôr dôverujem) a dve negatívne (nie veľmi, vôbec nedôverujem). Chmelár v článku použil len kategóriu „úplne dôverujem.“ Preto vyznievajú tie čísla tak nepravdepodobne nízke. Súčet oboch pozitívnych odpovedí už dáva spolu pre rok 2008 zhruba 34%.

Poctivý výrok o dôvere k tlači na základe tohto prieskumu spred dvoch rokov by teda hovoril, že tlači verí tretina ľudí, nie tri percentá. V čom má Chmelár pravdu je, že podľa čísel EVS bola dôvera v prieskume v roku 2008 mierne nižšia ako roku 1991 ( 40% ) a výraznejšie menšia oproti roku 1999 ( 49%).

Kým výhodou prieskumov EVS je, že sú robené pravidelne a v mnohých krajinách naraz, nevýhodou je dlhý časový interval medzi prieskumami a pri jednotlivých otázkach (typu jedna otázka pre dôveru k tlači) aj možnosť nežiadúceho krátkodobého vplyvu aktuálnych udalostí na odpovede respondentov. Škoda, že Chmelár necitoval aj prieskum s veľmi podobnou otázkou o dôvere k tlači, ktorú posledných 5 rokov v celej EÚ takmer pravidelne skúma Eurostat v tzv. Eurobarometri - dvakrát ročne. Z neho nevyplýva žiadny pokles dôvery k novinárom od roku 2004, a pri tlači presahuje úroveň 50% (veľký rozdiel oproti EVS je mi záhadou). Pri rozhlase a televízií je dokonca cez 70%.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu


Zdroj: EurobarometerNavyše, dôvera k tlači aj ostatným médiám je podľa Eurostatu na Slovensku vyššia ako priemer v EÚ, a vyššia aj ako priemer v zabehaných demokraciách s kvalitnými médiami. Ak je za údajne nízkou dôverou k slovenskej tlači naozaj nedostatok plurality (rozumej chýbajúce ľavicové printy), ako tvrdí Chmelár, prečo tlači dôveruje oproti Slovensku (55%) ešte menej ľudí vo Francúzsku (45%), Británii (18%), Švédsku (39%), Nemecku (48%) či Španielsku (44%), kde sú kvalitné a silné denníky či týždenníky z celého spektra?

Obrázok blogu

Zdroj: EurobarometerA podobný záver sa dá spraviť aj zo samotných čísel EVS či WVS, ktoré Chmelár preferuje. Slovensko bez silných ľavicových printov má rovnakú či vyššiu dôveru verejnosti k tlači ako krajiny s kvalitnou ľavicovou produkciou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu


Zdroj: World Values Survey , 2006

Aký je teda výsledný dojem z Chmelárovej analýzy? Čísla cituje selektívne pre väčší efekt a podporu svojej teórie. Už len samotné citovanie otázky dôvery verejnosti k tlači ako rukolapného dôkazu nízkej plurality tlače je povrchné – tlač je podľa predajnosti hlavne bulvár, resp. tzv. lifestyle produkcia (a ak by naozaj veľa ľudí odpovedalo, že „úplne“ veria tlači, bol by to skôr dôvod na obavu než na potlesk). Ale aj keď by sme zobrali tú otázku za smerodajnú, porovnanie Slovenska s inými krajinami Chmelárovu hypotézu nijako "nedokazuje." 

Inak, kvalitnú ľavicovú tlač by som u nás privítal. Podobne by krajine prospeli bystrí ľavicoví politológovia, ekonómovia, novinári, analytici médií. Čakáme ďalej.



Ako zdrojuje STV: Čitateľ ma upozornil, ako zaujímavo prebrala maďarská redakcia STV informácie z veľkého rozhovoru ministra vnútra so SME zo stredy (pozri video):

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Robert Kaliňák by smelo zopakoval svoju prvú tlačovú konferenciu venovanú Hedvige Malinovej, vysvitlo z rozhovoru, ktorý minister poskytol istému denníku.

Vidno, že STV je žurnalistickým vzorom nielen v slovenčine.

Gabriel Šípoš

Gabriel Šípoš

Bloger 
  • Počet článkov:  663
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu