(Update 10.3 a 13.3: Na konci tohto článku boli pridané nové zistenia a ospravedlnenia SRo)

Verejnoprávne Rádio Slovensko v nedeľu pravidelne prináša po poludňajších správach aj Zahranično-politický komentár týždňa (ZPKT). Ten ostatný sa týkal situácie v Grécku a pripravila ho Anna Síposová (nie, so mnou nie je v príbuzenskom vzťahu). Hlavnou časťou komentára je analýza príčin problémov Grécka. A práve táto časť, ako ma upozornil čitateľ, je takmer doslovným prekladom rozhovoru, ktorý pred mesiacom a pol vyšiel v českých Lidových novinách medzi redaktorom LN Danielom Kaiserom a gréckym politikom Stefanosom Manosom. Ide zhruba o 500 zo 780 slov komentáru Síposovej.

Nikde v komentári nie sú Lidové noviny citované. Samotný Manos je zdrojovaný len v jednej čiastkovej veci. Poslucháč rozhlasu nemal šancu vedieť, že takmer celá podstata komentáru bola totožná so starším rozhovorom s jedným politikom.

Pre porovnanie – oba texty idú chronologicky, ako boli aj zverejnené:

* LN Umíte určit jednu hlavní příčinu toho obrovského deficitu?
Letitý zvyk řecké vlády kupovat si voliče tím, že je zaměstná. Typický mladý Řek touží být státním zaměstnancem. Přijde vám to zvláštní? Jemu ne. Protože jakmile získá místo ve veřejném sektoru, získává definitivu. Už ho nikdy nevyhodí, až do důchodu.
* LN Tu definitivu má od prvního dne v práci?
Jistě. Formálně sice běží šestiměsíční zkušební lhůta, ale po jejím uplynutí nikdy nikoho nepropustí. Tudíž člověk, který v 25 letech vstoupí do státní služby, má před sebou 35 let garantovaného platu. A celoživotní penzi. Až umře, přejde penze na jeho manželku. A pokud by po něm zůstaly neprovdané dcery, dostanou státní penzi taky.

SRo: Hlavná  príčina  obrovského  deficitu  tkvie  v  mnohoročnom  zvyku  gréckej  vlády,  kupovať  si  voličov,  tým,  že  ich  zamestná.  Typický  mladý  Grék  totiž  túži,  stať  sa  štátnym  zamestnancom.  A  nech  nám  to  pripadá  akokoľvek  zvláštne,  tamojšej  mládeži  rozhodne  nie.  Pretože  akonáhle  získa  miesto  vo  verejnom  sektore,  získava  definitívu  a  už  ho  nikdy,  nikto  z  práce  nevyhodí,  zostane  tam  až  do  dôchodku.  Samozrejme  definitívu  má  v  Grécku  istú  už  od  prvého  dňa  v  práci.  Formálne  síce  beží  6  mesačná  skúšobná  doba,  ale  po  jej  uplynutí,  je  o  budúcnosť  postarané.  Čiže  človek,  ktorý  v  25  rokoch  vstúpi  do  štátnej  služby,  má  pred  sebou  35  rokov  garantovaného  platu.  A  doživotnú  penziu.  Keď  umrie,  prejde  dôchodok  na  manžela,  alebo  manželku.  A  pokiaľ  by  po  ňom  zostali  nevydaté  dcéry,  dostanú  štátnu  penziu  tiež.

* LN Kdy se celoživotní garance pro státní zaměstnance zavedla?
To je už dávno. Je dokonce zakotvena v ústavě. Ovšem v ústavě se připouští i možnost ztráty místa ve veřejném sektoru, pokud by bylo zrušeno. Jenže místa ve veřejném sektoru se zásadně neruší, a když ano, tak za cenu ohromného odstupného.
...
* LN Jaké jsou ve veřejném sektoru platy?
V průměru 2,5krát větší než v soukromém. A u vás?
* LN U nás státní zaměstnanci loni těsně překonali soukromé.
Tak to jste ještě pořád úplně jinde. Buďte rádi.
* LN Kde ve státním sektoru byste nejvíc škrtal?
Největší skupinu státních zaměstnanců tvoří učitelé. Řecko na školách prvního a druhého stupně zaměstnává čtyřikrát víc učitelů na žáka než Finsko. A pokud je finské sekundární školství považováno za evropskou špičku, ptám se, k čemu my potřebujeme čtyřnásobek učitelů. Nový premiér Papandreu se sice tváří, že proškrtá výdaje, současně ale oznámil, že přijme sedm tisíc nových učitelů. Přitom jich už teď máme asi o 80 tisíc víc, než by bylo třeba.

SRo: Táto  podľa  mnohých  pozorovateľov,  skutočne  nepochopiteľná  celoživotná  garancia  pre  štátnych  úradníkov,  ktorá  by  položila  na  kolená  aj  podstatne  vyspelejšie  ekonomiky  má  v  Grécku  dlhoročnú  tradíciu.  Je  dokonca  zakotvená  v  ústave.  Síce  aj  v  nej  sa  pripúšťa  možnosť  straty  miesta  vo  verejnom  sektore,  ak  sa  zruší,  lenže  to  sa  podľa  ekonóma  Stefanosa  Manosa  nestáva.  A  ak  náhodou  áno,  tak  len  za  cenu  obrovského  odstupného.  Grécke  vlády,  jednoducho  vo  svojom  slovníku  slovo  prepustiť  nemajú.  Podľa  štatistík  sú  v  Grécku  vo  verejnom  sektore  platy  asi  dva  a  pol  krát  vyššie  ako  v  súkromnom.  Najväčšiu  skupinu  štátnych  zamestnancov  tvoria  učitelia.  Grécko  na  základných  a  stredných  školách  zamestnáva  na  porovnanie  štyrikrát  viac  učiteľov  ako  napríklad  Fínsko,  ktoré  patrí,  pokiaľ  ide  o  túto  časť  školstva,  medzi  európsku  špičku.  A  premiér  Papandreu,  chcel  dokonca  prijať  7  tisíc  nových  učiteľov,  aj  keď  ich  je  o  80  tisíc  viac  než  treba.

No a když si vydržujete tolik učitelů, nakonec pořádně nepracuje žádný.
* LN Teoreticky můžete třídy rozdělit na čtvrtiny a každý učitel bude mít práci.
Někde by nepomohlo ani to. Před několika měsíci například vyšlo najevo, že na odlehlém ostrůvku Agios Efstratios provozují školu se čtyřiceti učiteli a deseti žáky.
* LN Co ti nadbyteční učitelé dělají?
Pobírají plat, ale neučí. Někdo třeba v pracovní době jezdí s taxíkem, spousta jich je v turistických službách. A ti, kteří opravdu učí, učení často odbývají tak, že rodiče musí dětem platit odpolední soukromé doučování. Doučují je zpravidla učitelé ze státních škol. Takže lidé, kteří nedělají to, za co je platí stát, pobírají dva platy. A žádná vláda se na to neodváží sáhnout.

SRo:Paradoxne  práve  preto,  podľa  kritikov,  nepracuje  žiadny.  Na  odľahlom  ostrove  Agios  Efstratios  je  dokonca  škola  so  40  učiteľmi  a  desiatimi  žiakmi.  A  ako  tvrdia  ekonómovia,  poberajú  síce  plat,  ale  neučia.  V  pracovnom  čase  jazdia  s  taxíkom,  mnoho  ich  pôsobí  v  turistických  službách.  Tí,  ktorí  skutočne  učia,  to  vraj  len  flákajú,  takže  rodičia  platia  deťom  súkromné  vyučovanie.  Doučujú  ich  spravidla  pedagógovia  zo  štátnych  škôl.  Sčítané  a  podčiarknuté:  Ľudia,  ktorí  nerobia  to,  za  čo  ich  platí  štát,  dostávajú  plat  rovno  dva  razy.  A  žiadna  vláda  sa  na  to  neodváži  siahnuť.

Abych ale nemluvil jen o učitelích - přezaměstnanost panuje ve všech státních podnicích. Třeba řecká národní banka - schválně, kolik lidí pracuje v České národní bance?
* LN Z hlavy nevím.
Jsme zhruba stejně velké země, vy máte deset milionů obyvatel, my jedenáct. Naše centrální banka zaměstnává 3000 lidí. Jsem si jistý, že vaše centrální banka je menší (ČNB udává počet 1484 zaměstnanců - pozn. red.), a protože nejste v eurozóně, má objektivně víc práce. Za řeckou centrální banku dnes všechno důležité rozhoduje Frankfurt. Vystačila by s 200, 300 lidmi. Ostatní jsou zbyteční.
* LN To je jeden centrální úřad, propustit 2700 zaměstnanců by asi stát nevytrhlo.
Ne, to je jeden typický příklad. Mohl bych s vámi probírat úřady jeden po druhém. Za posledních pět let - a to vládla pravice - se počet pracovníků parlamentu zdvojnásobil. Jak to? Poslanců jsme před pěti lety měli stejně jako dnes. Zaměstnanci parlamentu nepobírají 14 platů ročně, jak je běžné jinde, ne, oni berou 16 platů. Navíc se jim patnáctý a šestnáctý plat nedaní.
* LN Vlastní stát nějaké firmy?
Tam je to totéž v bleděmodrém. Například Olympic Airways - před restrukturalizací v roce 2003 to byla státní letecká společnost, která prodělávala milion eur denně. Oni zaměstnávali dvakrát víc lidí, než bylo třeba. Přebytek pilotů se maskoval redukcí nalétaných hodin, ale taky třeba nařízením, že pilot, který letí do New Yorku, tam musí dvě nebo tři noci přespat. Aby nebyl v Řecku na očích.
* LN Co s tím vláda udělala?
Zabralo jí to pět let a problém se podařilo vyřešit až za cenu ohromných finančních kompenzací. Dnes houfy bývalých pilotů sedí doma a pobírají 14 tisíc eur měsíčně za to, že nedělají nic. Takových příkladů jsou stovky. Ve státním Telekomu zaměstnávali 25 tisíc lidí, až jeho výkonný ředitel prohlásil, že jich potřebuje jen 12 tisíc, jinak ho zničí soukromá konkurence. Jenže vláda za žádnou cenu nechtěla vypadat jako ten, kdo vyhazuje lidi z práce. Takže každý zaměstnanec, který souhlasil s odchodem, dostal v průměru 200 tisíc eur kompenzace.

SRo: Prezamestnanosť  však  nekvári  len  grécke  školstvo.  Tamojšia  centrálna  banka  zamestnáva  3000  ľudí.  Keďže  je  krajina  členom  eurozóny,  podľa  ekonómov  by  pokojne  vystačila  s  200,  300  zamestnancami.  A  takto  by  sa  stav  gréckeho  verejného  sektoru  dal  rozpitvávať  ďalej.  Napríklad  taký  parlament.  Za  uplynulých  5  rokov  -  a  to  vládla  pravica,  sa  paradoxne  počet  pracovníkov  parlamentu  zdvojnásobil.  Okrem  toho  zamestnanci  gréckej  snemovne  poberajú  16  platov  a  posledné  dva  sa  im  nezdaňujú.  Alebo  štátne  firmy.  Napríklad  letecká  spoločnosť  Olympic  Airways  zamestnávala  dva  razy  viac  ľudí,  než  potrebovala.  Prebytok  sa  maskoval  redukciou  nalietaných  hodín  a  nariadeniami,  že  pilot,  ktorý  letí  do  New  Yorku,  tam  musí  aj  tri  noci  spať.  Problém  sa  podarilo  vyriešiť  až  obrovskými  finančnými  kompenzáciami.  Štátny  telekom  bol  na  tom  rovnako.  Riaditeľ  vyhlásil,  že  miesto  25  tisíc  potrebuje  len  12  tisíc  zamestnancov,  inak  ho  konkurencia  zničí.  lenže  vláda  nechcela  vyhadzovať.  Každému,  kto  súhlasil  s  odchodom  dala  200  tisíc  eur.

Čo na to Slovenský rozhlas? Síposová ma odkázala na nadriadených. Riaditeľka Centra spravodajstva Anna Sámelová mi odpísala, že podľa jej prešetrenia Síposová použila pri príprave diskutovanej časti komentáru viacero zdrojov, no nakoniec použila len jeden, a že k chybe došlo krátením textu. Pôvodne odovzdaný text totiž vraj obsahoval aj odkazy na rozhovor LN, ale pri následnom krátení vypadli tri sekcie, vrátane oboch s citáciou pôvodného zdroja. Sámelová píše:

Redaktorka Anna Siposova vaznu chybu urobila - bola nedosledna pri skracovani relacie, teda sa nezachovala dostatocne profesionalne. Ale to z nej nerobi nemoralnu zlodejku myslienok = plagiatorku. Ako vidno z dokazov v casovej suslednosti, jej povodny komentar opakovane uvadzal Lidove noviny ako hlavny informacny zdroj a samotny rozhovor ako „mimoriadne zaujimavy“. Ano, urobila chybu, ktora vo svojom dosledku viedla k zaveru neetickosti, porusila tym Statut programoveho pracovnika a spolupracovnika SRo (kodex etiky a profesionality v SRo). Svoju chybu si uvedomila, priznala, dostatocne preukazala, ze odvysielana verzia ZPKT je naozaj nestastnym a neprofesionalnym torzom jej povodneho komentara a je jej to luto. Za toto zlyhanie profesionality ponesie aj zodpovednost. Nie vsak za plagiatorstvo.

Sámelová mi zaslala aj kópie časti mailov respektíve súbor s pôvodným textom Síposovej. Ako dôkaz týchto udalostí to však posúdiť neviem. Ten pôvodný text komentára je vo Wordovskom dokumente, ktorý bol vytvorený len včera podvečer, pol dňa po zaslaní mojich otázok. Mail zase neukazuje, čo sa skutočne strihalo (pozri celú prvotnú reakciu Sámelovej).

Tak čo myslíte, plagiát či nie?

Update 10.3: Včera večer, krátko po publikovaní toho článku sa redaktorka Síposová v maili A.Sámelovej priznala, že si historku s krátením vymyslela, a žiadny pôvodný dlhší článok s citovaným zdrojom LN neexistoval. Ponúkla svoju výpoveď. Sámelová mi následne poskytla aj vlastnú reakciu:

Nočný mail od pani Anny Síposovej vysvetľuje mnohé a zároveň mnohé mení, vrátane môjho stanoviska k Vášmu podnetu na plagiátorstvo v zahranično-politickom  komentári týždňa, ktoré som Vám poslala v pondelok večer. Bol to plagiát.

Redaktorka ponesie dvojnásobnú zodpovednosť: aj za plagiátorstvo, aj za klamanie pri prešetrovaní postupov prípravy a vysielania predmetného komentára. V oboch prípadoch hrubo porušila Štatút programového pracovníka a spolupracovníka SRo, Pracovný poriadok SRo, i samotný zákon o Slovenskom rozhlase.

...Veľmi sa Vám ospravedlňujem, že ste sa nechtiac stali divákom pre mňa absolútne nepochopiteľného zlyhania inak veľmi skúsenej a rozhľadenej Anky Síposovej. A celé dnešné predpoludnie riešim vnútornú dilemu, či ma viac naštvalo jej plagiátorstvo, alebo to otvorené klamstvo, že existovala „pôvodná verzia, ktorú sme skracovali a nechtiac sme vystrihli práve zazdrojovanie“.
...
Šéfredaktorovi Lidových novín Daliborovi Balšínkovi som poslala svoje ospravedlnenie, pretože cítim morálnu povinnosť dať do poriadku aspoň to, čo sa ešte reálne dá.

Daniel Kaiser, autor pôvodného rozhovoru v Lidových novinách, medzitým prijal ospravedlnenie Rozhlasu. Odkaz na jeho autorstvo už visí aj na webovej stránke, kde je článok A.Síposovej zverejnený. Podľa Sámelovej padne rozhodnutie o budúcnosti redaktorky v nasledujúcich dňoch.

Update 13.3: Pripájam rozhodnutie o treste pre redaktorku, ktoré mi zaslala Anna Sámelová:

Redaktorka Anna Síposová priznala vinu, ospravedlnila sa a dala výpoveď. Tú som však neprijala, pretože výpoveď je síce efektné a jednoduché riešenie, ja som ale zvažovala všetky aspekty kauzy.  Prihliadala som teda aj  na  prax, skúsenosti a doterajšiu 15 ročnú redakčnú zodpovednosť  Anny Síposovej, ako aj na skutočnosť, že jej odpustil autor článku p. Daniel Kaiser a šéfredaktor Lidových novín prijal moje ospravedlnenie za Slovenský rozhlas tiež s pochopením. Pripomínam, že keby sa Anka Síposová napokon sama nepriznala, že žiadna pôvodná neskrátená verzia komentára s priznaným zdrojom nikdy neexistovala, nebolo by možné jej plagiátorstvo  dokázať.

Po zvážení všetkých relevantných skutočností som vyvodila zodpovednosť nielen voči redaktorke Anne Síposovej, ale aj voči (ne)zodpovednému pracovníkovi, ktorý  klamstvo až do jej priznania kryl.

Obaja dostanú napomenutie v zmysle zákonníka práce za hrubé porušenie Štatútu programového pracovníka a spolupracovníka SRo, Pracovného poriadku SRo a Zákona o SRo a dostanú aj finančný trest.

Anna Síposová má navyše zákaz pripravovať, písať, redigovať, editovať a vysielať  Zahranično-politický komentár týždňa do 1.7.2010, zákaz moderovať Rádiožurnál do 1.7.2010  a až do 1.7.2010 nedostane ani žiadne výkonnostné alebo motivačné odmeny.

Tento trest považujem za primerane tvrdý, pretože najväčší trest si svojím konaním pripravila Anka Síposová sama. Ale s tým sa už musí vyrovnať bez našej asistencie.