Šéfredaktor www.sme.sk Tomáš Bella sa cez víkend na blogu posťažoval, že mu Pavol Dinka v knihe vydanej Politologickým ústavom Matice slovenskej na jeseň minulého roku ukradol zhruba tretinu jeho seminárnej práce z roku 2001, spolu cez 700 slov textu. Ten istý Dinka, ktorý sa v nedávnej diskusnej relácii STV zamýšľal nad nedostatkom etiky a profesionality slovenských médií. Áno, v tej relácii, kde – inak tiež plagiátor - E.Chmelár zavádzal o prieskume o korupcii v slovenských médiách. V tej relácii, v ktorej dominovali žurnalisti kedysi oddaní poslednej Mečiarovej vláde.
Na Dinkovu novú knihu som našiel na internete len jednu recenziu, ak sa to tak vôbec dá nazvať. Vyšla v novembri v týždenníku Záhorák pod názvom Nedajte sa zmanipulovať! („nová kniha spisovateľa a publicistu Pavla Dinku, rodáka zo Skalice“) a napísal ju Jozef Pálenický. Citujem ho:
Médiá majú u občanov veľkú dôveru, ľudia sa na ne v mnohom spoliehajú, hľadajú u nich pomoc... Nie vždy je to však tak, presviedča nás Pavol Dinka. Médiá niekedy svojou ťarbavosťou a aroganciou dosiahnu pravý opak! Dôvera by mala zaväzovať, lenže nie je všetko zlato, čo sa blyští... Najmä nie v médiách! Autorovi ide o to, aby médiá svojou silou a mocou neprispievali s čoraz väčším umocnením k vytváraniu a zväčšovaniu skepsy a beznádeje na tomto svete. Usiluje sa o to s úmyslom predostrieť javy a fakty čo najviac sa približujúce pravde.
Okrem štýlu a pátosu spred sto rokov je zaujímavá zhoda takmer celej recenzie (okrem dvoch úvodných odstavcov) s textom prológu samotnej knihy. Dinka v knihe (str. 7-8) píše:
Médiá majú u občanov veľkú dôveru, ľudia sa na ne v mnohom spoliehajú, hľadajú u nich pomoc... Nie vždy je to však tak. Médiá niekedy svojou ťarbavosťou a aroganciou dosiahnu pravý opak! Dôvera by mala zaväzovať, lenže nie je všetko zlato, čo sa blyští... Najmä nie v médiách! .... Mne ako autorovi ide však o to, aby médiá svojou silou a mocou neprispievali s čoraz väčším umocnením k vytváraniu a zväčšovaniu skepsy a beznádeje na tomto svete. Pokúšam sa o to s úmyslom predostrieť javy a fakty čo najviac sa približujúce pravde.
Takže buď napísal recenziu Pálenický tak, že okrem začiatku len skopíroval úvod z Dinkovej knihy a pozmenil priamu reč na nepriamu, alebo....čo sa mi zdá viac pravdepodobné, Pálenický je samotný Dinka. Naznačuje to aj niekoľko starších citátov Pálenického z internetu. Sú takmer totožné s vetami, ktoré Dinka ponúka vo svojej novej knihe.
Takže knihu som sa prečítal radšej sám. O čom je?
Dinka vidí súčasné slovenské médiá veľmi podobne ako premiér Fico, hrubo materialisticky. Za Mečiara boli manipulácie, priznáva, ale odvtedy sú ešte horšie – proamerické, prodzurindovské, prokádéhácke, prozápadné, pravičiarske – a navyše motivované cudzími peniazmi. Podľa Dinku žurnalistami manipuluje najmä zahraničie. A to hlavne zahraniční majitelia slovenských médií ako aj zahraničné nadácie, ktoré cez financovanie slovenských nadácií a inštitútov manipulujú cez novinárov domácou verejnou mienkou. Manipulácie mimovládok (vrátane INEKO, kde pracujem) sú pre Dinku obzvlášť nebezpečné - venuje im celých desať strán oproti pol strane o vplyve majiteľov (str.31):
Manipulovať žurnalistami však možno aj veľmi nenápadne, skryto, takmer nebadane. Majstrami v tomto smere sú rozličné združenia, nadácie....ktoré sa tvária ako slobodné a nezávislé. A môžbyť to tak aj bude! Nezávislé od Slovenska, od života slovenských občanov a závislé od peňazí, od mocnej sily neoliberalizmu v celom svete, najmä však od dolárikov plynúcich z USA a ďalších krajín...
Čo Dinka navrhuje ako obranu pred touto manipuláciou? Manipuláciu mimovládkami s lepšími hodnotami (str.41):
V záujme určitej rovnováhy je nevyhnutné vytvoriť nadácie a združenia v opačnom garde, ktoré by pomáhali, asistovali pri presviedčaní, že len práca všetkých a pre všetkých prinesie spoločnosti prospech a úžitok. Mali by vzniknúť mimovládky, ktoré nebudú proti vládam iba brojiť, ale predovšetkým konštruktívne kritizovať a pri dobrých veciach ochotne podajú pomocnú ruku.
Hoci Dinka pravidelne ulieta mimo realitu, vo väčšine knihy sa opiera o popis štandardných foriem možnej manipulácie v médiách. Má pravdu, že treba poznať majiteľov médií, ktoré sledujeme, aby sme vedeli minimalizovať možné zavádzanie. Má pravdu, že používanie expertov je u nás príliš laxné a často novinári výroky expertov z mimovládok či firiem nepreverujú pre presnosť, konzistentnosť či logiku. Ale je niečo celkom iné robiť zo žurnalistov mechanické figúrky ovládané komplotom zo zahraničia. Podľa mňa majú antipatie väčšiny žurnalistov k súčasnej vláde základ v ich hodnotách a skúsenostiach, tak ako je to u väčšiny slovenských odborných elít. Prevažná väčšina chýb, ktoré médiá robia majú zdroj v povrchnosti či nedostatočnej odbornej vyspelosti novinárov. Tak to vidia aj samotní novinári v prieskume SPW spred roka – tlaky majiteľov či editorov sú pre nich problémom až v tretej či štvrtej línii.
Dinka vo väčšine knihy aj teoreticky správne menuje druhy možných manipulácií, ako je nesúlad titulku s obsahom článku, zneužívanie ankiet v televíznych reportážach, problémy s informovaním o prieskumoch verejnej mienky či nedostatok a oneskorenosť opráv. Ale príklady, ktoré uvádza, sú väčšinou slabé. Príkladom za všetky drobné je Dinkove videnie kauzy ministra Jahnátka spred dvoch rokov. Ten pre TREND povedal, že aj slovenské štátne firmy môžu v obchode so zbraňami uplácať, len to treba vedieť „ošetriť.“ Dinka sa diví, prečo média problém nafúkli, veď Jahnátek bol aspoň úprimný (str.197):
Skrátka, Jahnátek doplatil na to, že chcel, aby sa naše firmy správali rovnako ako štátne firmy všade vo svete. Úprimnosť sa však na Slovensku nenosí!
...Zdá sa, že väčšina našich novinárov nemá šancu atakovať konkrétne činy, a tak sa orientuje s riadnou dávkou arogancie na verbálne útoky.
Ako keby slová ministrov neboli vhodné na kritiku, ako keby používanie korupcie bolo v poriadku. Veru, na mediálnu kritiku Jahnátka museli byť tí naši žurnalisti nesmierne dobre zorganizovaní!
Dinkovou knihou sa navyše vezie silný paradox. V úvode, keď zdôvodňuje význam svojej knihy, píše (str.15 a 27):
...verejná mienka je...v ostatnom čase až priveľmi závislá od médií... „[médiá] sú spolu s ekonomikou jedným z rozhodujúcich ovplyvňovateľov politických smerovaní v Slovenskej republike. Vo veľkej miere rozhodujú o tom, z koho urobia hrdinu, spasiteľa Slovenska, a koho znosia pod čiernu zem. Na Slovensku je to jednoducho tak!
No v závere už vidí Slovensko inak, zabúdajúc na svoje vlastné slová. Cituje vysokú podporu Ficovej vlády v prieskumoch aj po dvoch rokoch jej vládnutia a tvrdí (str.291):
O masmédiách sa všeobecne tvrdí, že výrazne ovplyvňujú verejnú mienku, s tými našimi je to zrejme inak. Obyčajný sedliacky rozum má na to jednoduché vysvetlenie – občania sa pravdepodobne už prejedli ich „jedovatej“ potravy, odhalili priehľadné pokusy o manipuláciu...Ukazuje sa, že naši občania si aj napriek masmediálnym „ohlupovačkám“ dokážu vytvoriť vlastný názor, netrpia stádovitosťou, ako sa im to usilujú nahovoriť mnohí žurnalisti. Vedia rozlíšiť realitu a klamstvo, nenaletia na prázdne slovné žonglérstvo! A za to im patrí na vysvedčení jednotka.
Tu sa navyše pekne ukazuje Dinkove zmýšľanie. Verejnosť chváli priamo za to, že napriek mediálnej kritike Fica, vykazujú vláde vysokú podporu. Autor teda jasne vie, že vláda hovorí pravdu a robí pre Slovensko dobré veci.
Čo je, samozrejme v poriadku, keďže Pavol Dinka bol koncom minulého roka zvolený parlamentom do licenčnej rady na kontrolu objektivity a etiky slovenských elektronických médií. Mandát mu vyprší v úvode roka 2015.
PS Dinka viackrát cituje – neutrálne až pozitívne - aj prácu SPW.
