reklama

Chmelár, Fico a pravda o štúdii o korupcii tlače

Ako akademik, tak aj politik svorne zavádzajú verejnosť

Písmo: A- | A+
Diskusia  (268)
Obrázok blogu

Keďže už aj predseda vlády sa zrejme inšpiroval štúdiou o korupcii tlače, ktorú spomenul v STV Eduard Chmelár, vrátim sa predsa len k mojej kritike a následnej Chmelárovej obrane.

Chmelár píše: Pán Šípoš tvrdí, že výskum bol postavený na 8 kritériách a nie na viac ako stovke (presnejšie 105), ako som uviedol ja. Nuž, náš mediálny glosátor si evidentne mýli 105 otázok (kritérií) s 8 faktormi, ktoré z týchto kritérií vyplynuli. Mám vôbec podozrenie, že držal v ruke tlačovú správu zverejnenú na internete a nie „štúdiu“, podrobné výsledky výskumu.

Nie, nečítal som len infosprávu o štúdii, ale samotnú štúdiu. Veď som ju vo svojom článku aj nalinkoval! (Chmelár nelinkuje na nič.) Linka obsahuje podrobnú metodológiu prieskumu. Tých viac ako sto otázok, ktoré Chmelár spomína, autori nepoužili na výpočet hodnôt indexu, ale na overenie samotnej metodológie, že vybrali správne kritériá. Otázky zaslali expertom s takýmto popisom – ako je to uvedené v samotnej štúdii:

"Please evaluate the relationship of the following factors to the “cash for news coverage” phenomenon. Again, we are not asking you to rate whether the practice exists in your country or other countries with which you are familiar; instead, we ask you whether these factors are related to the phenomenon of “cash for news coverage” in daily newspapers."

Kritérií, podľa ktorých sa krajiny hodnotili, bolo osem (str.3):

"Because the incidence of the phenomenon of "cash for news coverage" is virtually impossible to measure directly, the researchers have developed this index based on eight variables that were used for their predictive value to determine the likelihood that journalists will seek or accept “cash for news coverage” from news sources."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hodnoty kritérií pre jednotlivé krajiny nepochádzali zo žiadneho prieskumu názorov na otázky, ale z tvrdých štatistických údajov, ktoré autori považovali za korelujúce s pravdepodobnosťou výskytu korupcie tlače. Citujem z krátkeho zhrnutia svojej štúdie, ktoré Kruckeberg a spol. napísali pre Súhrnnú správu Transparency International v roku 2005, teda dva roky po vydaní štúdie:

"The researchers thereby selected eight variables for which objective data were available. The data on each factor was numerically scored on a scale from 0 (linked to a high likelihood of bribery) to 5 (low likelihood), and the eight scores were then averaged in order to generate a rank order of the 66 countries. The variables, and the data source for each, were:
length of tradition of self-determination by citizens (derived from the CIA World Factbook 2001, with scoring according to the number of years)
perception of comprehensive corruption laws with effective enforcement (as measured by TI’s 2001 Corruption Perceptions Index)
accountability of government to citizens at all levels (involving evaluation of government type, legal system, suffrage and elections, as reported by the CIA World Factbook 2001)
adult literacy (as reported by UNESCO’s Institute for Statistics database)
liberal and professional education of practising journalists (scored according to the reports in the World Press Encyclopedia: A Survey of Press Systems Worldwide, 2003)
the existence of well-established, publicised and enforceable codes of professional ethics for journalists (derived from the International Journalism Network)
free press, free speech and free flow of information (taken from Freedom House’s ‘Press Freedom Survey 2002’)
media competition (gathered from World of Information Business Intelligence Reports 2001 or Walden country reports, and from Editor & Publisher International Yearbook: The Encyclopedia of the Newspaper Industry 2002).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Chmelár pokračuje : Ani slovná ekvilibristika mu pri pohľade na tieto výsledky nepomôže zamlčať fakt, že Slovensko patrí skutočne medzi krajiny s najvyšším stupňom korupcie médií v celej Európe.

Môj problém s jeho interpretáciou postavenia Slovenska bol ten, že Chmelár ho pred divákmi umelo zhoršil. Porovnal nás jedine s Albánskom a Bosnou (že sme ešte horší). Pritom Albánsko v štúdii vôbec nevystupovalo, a pri Bosne chýbali hodnoty pre 2 kritériá, a už umiestnenie Bosny pred celou skupinou krajín V4 niečo napovedá o pochybnosti indexu. Chmelár včera na moje výčitky k týmto dvom krajinám nereagoval. V STV Chmelár obraz slovenskej tlače z prieskumu zhoršil aj tým, že zamlčal, že sme pred Českom, Slovinskom i Poľskom. A že nepovedal, že naše umiestnenie v Európe bolo 21.-23. miesto z 31 krajín, čo je jasne podpriemer, ale určite nepatríme k najhorším, ak sa len netradične neberú najhorší ako celá spodná tretina.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu okomentujem aj politika. Premiér Fico podľa TASR včera povedal:

Na adresu tlačových médií poznamenal, že SR je na poslednom mieste v EÚ súvislosti s ich pluralitou. "Slovensko patrí na posledné miesto aj čo sa týka korupcie v tlači. Škoda, že sa nerobili prieskumy, ktorá tlač produkuje najviac klamstiev, Slovensko by určite vyhralo," myslí si.

Nepravda je jednak to posledné miesto celkovo, ale aj v tej pluralite. V pluralite (hoci skôr je to kritérium konkurencie) sme skončili z krajín Európy na 16.-20. mieste z 31 krajín. Pokračujem akademikom:

Chmelár: To, že meradlom plurality nebol obsah, ale pomer obyvateľstva a počtu titulov mienkotvornej tlače, si pán Šípoš jednoducho vymyslel – nad toľkou demagógiou zostáva až rozum stáť.

Nevymyslel som si to, ale prečítal v štúdii (str.25):

"The researchers calculated a competition variable by dividing the population number by the number of daily newspapers published in the country, as listed in the Walden’s Country Reports or Yearbook."

Chmelár: Rovnako svojvoľná je jeho interpretácia, že výskum sa týkal iba pravdepodobnosti, nie skutočnej existencie korupcie (sic!). To je lož ako vyšitá a len Gabriel Šípoš vie, prečo to robí, ak profesor Kruckeberg niekoľkokrát vyjadruje znepokojenie nad „mierou takto preukázaného uplatkárstva v médiách“.

Citujem štúdiu, ktorá to zdôrazňuje niekoľkokrát. Napríklad strana 5:

"Importantly, this index is designed to measure only the likelihood of whether or not “cash for news coverage” likely exists among a country’s major newspaper media."

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Chmelár: Nenašiel som nikde upresnenie, čoho sa má týkať chýbajúca protikorupčná legislatíva – ja som to pochopil tak, že priamo médií – ale nevylučujem, že v tomto prípade môže ísť o celú spoločnosť, ako tvrdí pán Šípoš – ale mení to niečo na podstate problému? Nula ostáva nulou. Kto tu teda zavádza?

Štúdia (str.21):

"Perception of comprehensive corruption laws with effective enforcement
The 2001 Corruption Perception Index (CPI) was used for scoring of this variable. .. . The researchers used the “2001 Corruption Perceptions Index” of Transparency International."

Takže nie opatrenia vlády, ani korupcia médií, ale celej spoločnosti. No, podstatu problému to skutočne mení:) Zle opísať kritérium a tváriť sa, že je to v poriadku lebo hodnota aj celkom iného kritéria je rovnaká, tak to je pre mňa vtipná argumentácia.

A ešte k niečo k môjmu postoju ku korupcii v médiách:

Chmelár : ...To neznamená, že budem korupciu v médiách hanebne spochybňovať, ako to robí Gabriel Šípoš.

Ja nespochybňujem korupciu v médiách, ale len jeden zvláštny prieskum. Chmelár v STV spomínal ako príklad korporátnej korupcie tlak telekomunikačného operátora na jeden denník. Je to príbeh SME a firmy Orange, a na celý prípad poukázal práve blog SPW. O spomínanej lyžovačke som tiež kriticky písal ako jeden z prvých, ak nie prvý. Spolu s mediálne.sk som tiež otvoril tému čiernych zoznamov v TA3. V úvode roka som publikoval veľký prieskum medzi našimi novinármi , ako vnímajú úroveň žurnalistiky u nás a ako firemné dary a úplatky. Pri všetkej neskromnosti, ktorý vedec u nás, ktorý náš mediálny akademik (s porovnaní s ktorými som vraj hochštapler) zviditeľnil problém korupcie v médiách viac ako tento blog?? Naozaj rád by som takého stretol a citoval jeho štúdie.


PS Na úroveň a prínosy žurnalistiky 60. rokov máme s Chmelárom odlišné názory. Chmelár na margo môjho názoru včera napísal :

Použiť ako argument, že „teraz je kvalitnejší papier, existuje farebná tlač, možnosť používať infografiky či skrátiť čas od uzávierky po tlač na minimum”, ako to sformuloval v inom blogu, je nesmierne hlúpe. Je to ako keby sme chceli poprieť najslávnejšiu éru britských novín The Times v 19. storočí poukázaním na dnešný spôsob ich výroby. Sila publicistiky, pán kolega, nie je v rotačke, ale v ľudskom duchu.

A tu je presný citát z toho môjho článku o žurnalistike z roku 1968:

Začítal som sa teda do vydaní denníka Smena z augusta 1968. Tie noviny sa samozrejme nedajú porovnávať s dnešným SME po technickej stránke – teraz je kvalitnejší papier, existuje farebná tlač, možnosť používať infografiky či skrátiť čas od uzávierky po tlač na minimum. Ale odhliadnuc od technologického pokroku sa žurnalistika porovnávať dá. A z toho porovnania Smeny a SME vyplýva, že rozdiel je skutočne obrovský.

Ste klamár a manipulátor, pán Šípoš,“ odkazuje mi Chmelár. O sebe včera napísal:

Som čestný človek a vyprosím si, aby o mne vynášal prvoplánové súdy niekto, kto nezvláda rutinné odborné postupy pri mediálnej analýze, kto zneužíva mediálny priestor na vybavovanie si osobných účtov, kto triafa od boka a čaká, čo to urobí.
Gabriel Šípoš

Gabriel Šípoš

Bloger 
  • Počet článkov:  663
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Pracujem v Transparency International Slovensko. Slovak Press Watch bol projektom Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu